Tohtoročná akcia sa konala v termíne 4. - 7.8. a napriek rozporuplným informáciám som sa rozhodol zúčastniť sa aj s "ladvinkom". Celkom dobrý spôsob, ako dostať tínedžera na pár dní od kompu
. Ponuke "pár stoviek kilometrov a tri noci v stane" rozhodne nemohol odolať. Akurát som musel trochu prispôsobiť program na naše nátury a samozrejme aj s ohľadom na počasie a bezpečnosť, pretože varovania pred jazdou s nie celkom spôsobilými "spolujazdcami" v kolóne určite neberiem na ľahkú váhu.
Štvrtok bol deň príchodu do Hokoviec, nebolo sa kam ponáhľať, šak to máme tuto za rohom (necelých 300 km). V poloprázdnom kempe sme si vybrali tienisté miestečko cca 10 metrov od plota na postavenie stanu, čo sa neskôr ukázalo ako chybné rozhodnutie. Zabývali sme sa rýchlo.
Plán bol ráno sa zbaliť, nezúčastňovať sa žiadneho oficiálneho programu ako napr. jazda po okolí a ísť po 66-ke samostatne až do Tatranskej Lomnice. Pohľad na toto
ma len utvrdil v mojom presvedčení.
Noc bola hlučná až do cca druhej, kedy konečne vypli "rockový nárez", a mohli sme v tichu a kľude počúvať svišťanie kamiónov po 66-ke hneď za plotom. Ladviniak sa nevyspal, ja tak na 50%. Ráno sme chceli trochu presušiť spotené pyžamá, ale strategické umiestnenie stanu v tieni nám to moc neumožnilo. Bolo treba počkať do cca 9:30, tak sme medzi tým išli poriešiť raňajky do reštauračnej časti parkhotela. Raňajky nekomentujem, možno len spomeniem Aro minerálku a pečenú klobásu asi s 90%-mi šliach a chrupaviek. Mať 3 promile, nesťažujem si.. Takto len škrtám destináciu z mojich bodov záujmu.
Po desiatej sme konečne vyrazili na 66-ku. Počasie ideálne, polooblačno, cesta suchá, teplota bola celý deň v rozmedzí 28 až 23 stupňov v Tatrách. Obed sme zvolili v Kováčovej, v salaši Hron. Kvalita jedla aj obsluha výborná, vrelo odporúčam.
V podstate celá cesta bola v kľude, ako v piatok, až na niekoľko netrpezlivých 80 percentných olympionikov (4 kruhy..), ale na to sme už zvyknutí, tak im len v duchu zamávam a vezieme sa ďalej.
Tatry nás privítali vlhkejším vzduchom, príjemnejšou teplotou (22-23°C), a krásnou, až gýčovou panorámou.
Prišli sme o deň skôr, vyhradené miesta pre účastníkov ešte neboli pripravené, tak nás nasmerovali do spodnej časti kempu. Po večeri v hoteli Tatranec, mimochodom veľmi chutnej, sme sa pomaly odobrali na večernú hygienu a odchod do stanu dospať zameškané. V noci ale prišla búrka a dosť slušná nádielka vody, čo nedávalo veľkú šancu pokračovať podľa plánu. Pôvodne som chcel prebehnúť cez Donovaly a Fačkov do Rajeckej Lesnej pozrieť si slovenský Betlehem. Nad ránom však klesla teplota pod 15 stupňov, aj kopce niekto ukradol.
V jemnom mrholení sme pobalili, naložili sa na stromka a hajde dole. Až po prechode Donoval sa vyjasnilo a prestalo pršať, tak sme konečne mohli vyzliecť nepremoky a vychutnávať si voľnú jazdu. Predstava, že by sme v tom daždi išli ešte iba hore do Lomnice ma netešila. Pokračovanie už nie je podstatné, došli sme v poriadku, a po 785 kilometroch môžem skonštatovať, že hromadne organizovaná radosť nemusí byť vždy radosť. Na druhej strane som mal možnosť spoznať niekoľko sympatických ľudí, "prevetrať" juniora a otestovať výbavu, o čom budem referovať na inom mieste.
Grilovaný ovčí syr - salaš Hron Kováčová
Ráno v Tatranskej Lomnici
Ak by mal niekto záujem
So 6 apríl 2024 - 12:50 pre Zolike
Calendar
Predmet: Slovenská R66 
No, super počítanie, ako keby som tam bol. Hádam to juniora neodradilo od cestovania s tatkom. 
Tie dve noci v stane a skoro 800 km v sedle boli na neho asi moc na prvý krát, ale je môj, nesmie byť bábovka. 
Škoda tej upršanej soboty, celkom som sa tešil na trasu 
