Dnešné slnečné počasie, ktoré sa prejavilo cez deň vôbec
nenasvedčuje dátumu, ktorý sa píše.
Osem stupňov na Celsiovej stupnici ma
presvedčilo a po konzultácii a odobrení môjho plánu mamou som
hneď šiel dolovať oranžovú krásku z garáže :) Síce mi to nejakú tú
chvíľku trvalo, ale v každom prípade to stálo za to. Motorka vonku
pripravená, tak na rad som prišiel ja. Navliekol som sa do termo trička,
poistil som sa ladvinovým pásom, obliekol oblečenie a hor sa zajazdiť si.
Tešil som sa ako 5 ročný chlapec z autíčka na ovládanie, ktoré dostal na
Vianoce. Vybehol som oblečený von, nakopol mašinu, nech sa pekne zohrieva
a dokončil som obliekanie- rukavice s prilbou.
Akonáhle sa zjavila prvá čiarka zohriatia, osedlal som 67 koníkov Stromčeka a hor sa na naše cesty.
Spočiatku som citlivo pridával plyn a trpezlivo vyčkával na ďalšie
čiarky, ktoré by mi naznačili, že si bezstarostne môžem vychutnávať jazdu. Hneď
pri prvej križovatke, resp. keď som vychádzal na hlavnú cestu, srdce mi plesalo
a pravá ruka svrbela.
Taký krásny pocit som veru už dlho nezažil,
prebiehalo mi mysľou, keď som sa rozbiehal. A ten zvuk, ach, veď to
poznáte. Našťastie najbližších 5 kilometrov bola obec, tak moja rýchlosť bola
obmedzená a motor sa stihol zohriať na optimum. Pôvodne som chcel, že spravím
iba pár kilometrov okolo dediny, nech sa baterka dobije, Strom prevetrá, ale to
slnko, to počasie, a dokonca tie suché cesty, to by bol hriech neísť
dlhšiu trasu. A tak z plánovaných 10 km bolo zrazu 80 km. A že
som spravil správne rozhodnutie, mi potvrdzovalo nielen počasie, ale aj
obracajúce sa tváre vetrajúcich sa ľudí a otvorenými ústami :)
Aj keď neviem či sa obracali z údivu, alebo si pomysleli, že čo za blázna
to teraz ide na motorke :) Ale ja som si to užil, naplnilo ma to niečím,
neviem, proste niečím pekným.
Potešený teraz sedím pred počítačom a povedal som si,
že s takýmto pekným zážitkom sa musím podeliť aj s ostatnými
spriaznenými dušami, čo majú pochopenie pre takýto typ nadšenia.
S pozdravom,
potešený a nadšený Robo