V-STROM KLUB SLOVENSKO

KOMUNITA MAJITEĽOV A PRIAZNIVCOV CESTOVNÝCH ENDÚR
 
DomovCalendarGalleryFAQHľadaťRegistráciaPrihlásenie
Prihlásenie
Užívateľ:
Heslo:
Prihlásiť automaticky pri ďalšej návšteve: 
:: Zabudli ste svoje heslo?
Posledná téma
» Ake pruziny?
Po 4 december 2017 - 15:12 pre rikardo-123

» predaj V-strom 650
So 2 december 2017 - 17:19 pre persi

» Výjazd
Ne 19 november 2017 - 19:49 pre eSCePalo

» Predaj V-Strom 650
Ne 12 november 2017 - 12:58 pre peterPP

» VSTROM CLUB SLOVAKIA: Jesenné stretnutie klubu
Št 12 október 2017 - 16:56 pre Leon.nr

» ˇKupim Ľ.P smerovku
Pi 6 október 2017 - 21:43 pre reno

» VSTROMKLUB.CZ: Podzimní sraz 2017 Frýdštejn 15-17.09.2017
Ut 19 september 2017 - 19:56 pre eSCePalo

» Vibrovanie celej motorky dl 650 2005
St 13 september 2017 - 19:06 pre reno

» Motoblúdenie 2017
Po 7 august 2017 - 11:28 pre eSCePalo

Počasie

Naši partneri
01 SMF
01 SMF
01 SMF
decembra 2017
PoUtStŠtPiSoNe
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031
CalendarCalendar

Share | 
 

 NORDKAPP ROUTE 2010

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down 
AutorSpráva
Slavo

avatar

Počet príspevkov : 3703
Reputácia Reputácia : 43
Mesto : Senec/Čertovica

OdoslaťPredmet: NORDKAPP ROUTE 2010   Pi 17 september 2010 - 19:53

Logo výletu:


Približne rukou nakreslený plán cesty:


FOTKY:
Cely album fotiek z tohto vyletu by ste mali najst TU


CESTOPIS:


NORDKAPP ROUTE 2010
===================
SK - PL - LV - LT - EST - RUS - NOR - FIN - SWE - FIN - EST - LT - LV - PL - SK

Trvanie:
========
24.06.2010 - 06.07.2010

Jazdec / typ motorky:
=====================
Jaroslav Katreniak "SLAVO" / Suzuki V-strom 650 K07
Pavol Škorpík "BAJKER" / Suzuki V-strom 650 K09

Celkový počet km:
=================
Slavo - 7634km (Senec)
Bajker - 7660km (Bratislava)

1. DEŇ - SK/PL
===============
Vyrážame okolo 6-tej ráno smer Warszawa. Cez SK to ide rýchlo po Žilinu, potom
krásny úsek po Orave a Kysuciach a sme na rozbitých PL cestách. V PL som bol
niekolko krát na motorke takže viem do čoho idem a nebude to nič príjemné.
Okolo mesta Radomsko chytáme prvé kvapky a vo Warszawe už husto prší a je totálna
zápcha. Naviac tu robia cesty, na ceste niesu pruhy, každý sa pchá s autom kde je
nejaké voľné miesto na ceste. Totálny horor. Nakoniec sa nám podarí prejsť hlavné
mesto Polska za hodinu a pol. v totálnom daždi. Celým Polskom samé 70-ky, ktoré
nik nedodržuje ani my. Par kamier pri cestách ale GPS nás svedomito upozorňuje na
ne. Nakoniec unavení volíme nocľah v moteli vedľa hlavnej cesty pri meste Radzymin.
Poliaci volajú motel "Zajazd" a je to značené pri cestách. Nocľah nás stojí 42Eur
obidvoch takže 21Eur/osoba nieje zlé. Teplá sprcha a výdatný spánok bolo to po čom
sme práve túžili...

2. DEŇ - PL/LV/LT
===================
Ráno vyrážame a obloha je ešte stále zatiahnutá ale neprší. Tesne pred LV hranicami
za mestom Suwalki(PL) sme našli veľké parkovisko s free-wifi, sprchou a reštikou.
Stojíme a posielame prvé info z cesty cez notebook.
LITVA - cesty strašne rovné, len sem-tam zákruta. Pokračujeme spodnou trasou Kaunas(LV)
na Vilnius(LV) smer Daugavpils(LT). Posledných 200km robili cesty, šlo sa po šotoline..
Stretli sme pár motorkárov, asi do 10.
Konečne sme dosiahli hranicu LV/LT teda hranica tu žiadna nieje len tabuľa oznamujúca,
že už ste v Lotyšsku. Prešli sme pár kilometrov do vnútrozemia a odbočili do lesa na
šotolinovú cestičku v domienke nájsť miesto na nocľah. Po pár sto metroch sme dorazili
k rodinému domu a pýtam sa pána domáceho či môžeme prespať mojou habkajúcou ruštinou.
Trochu sme ho asi aj vystrašili na takej samote ale neodmietol nás. Postavili sme stany
a do noci s nim ešte pokecali.. Začínajú prvé nálety komárov.. Varím si večeru a zároveň
ťukám údaje do GPS na ďalší deň jazdy..

3. DEŇ - LT/EST
=================
LOTYŠSKO - ráno je tu už poriadne vlhké - hmla a úplne cítiť ako dýcha les. Neprší ani
nefúka a je podľa mňa len okolo 8st. Celzia. Takže pekne prituhlo túto noc. Všade okolo
nás je borovicový les. Zrazu z lesa vyšla babka na "ukrajina" bicykli a celkom svižne to
valila smerom na hlavnú cestu po výmoloch a šotoline a ja som ostal stáť v nemom úžase
a zmohol som sa len na "Dobre ráno" a babka ma s úsmevom odzdravila a valila ďalej.
Pán domáci vyťahuje z garáže celkom porobenú jawku 350 s veľkým predným štítom a obutými
drapákmi a ukáže nám menší offroad okolo domu. Pri ponuke ju vyskúšať radšej odmietam
ale klobúk dole, vie to naozaj dobre. Preháňal sa po šotoline ako Jaro Katriňák..
Lúčime sa s domácimi a opäť vyrážame na cesty... Smer Estónsko niekde k mestu Narva(EST)
čo je už len naskok od ruských hraníc. Cesta nám ubieha celkom fajn a stojíme v krásnom
a veľmi na úrovni mestom Tartu(EST). V obrovskom nákupnom komplexe zamieňame ruble, Palo
chytá free-wifi a posiela správy, ja čumím mladým krasokorčuliarkam na nohy, ktoré práve
na klzisku v tom nákupnom centre predvádzali spoločné vystúpenie. Stojím tam cca pol
hodinu a všade vidím len krásne a upravené ženy či dievčatá čo svedčí naozaj už o vyššej
životnej úrovni. Teda nielen ženy, celkovo všetci mi tam pripadali takí menej uponáhľaní,
upravení a celkovo v pohode ľudia... Ale proste baby číslo 1 zatiaľ.. Vyrážame ďalej a
cestou sme maly celkom slušný offroad t.j. žlté cesty v Estónsku... Cesta cez borovicový
les bola zmes šotoliny a asfaltu.. Asi tak nejak..
Stojíme pri Čudskom jazere a vychutnávame si to tu. Na druhej strane jazera je už Matka Rus.
Jazero je obrovské, vlny ako na mori... Okolo v domoch ponúkajú rybie špeciality či ubytovanie.
Je to raj na zemi. Valíme ďalej a cestou pri jazere je značené kempovanie tak tam odbočujeme a
ideme šotolinou po lese. Je to tu ako v rozprávke... Stanuje sa v borovicovom lese zadarmo.
Rozhodli sme sa zostať a prenocovať tu.
Stan som rozložil v úplnom psychickom rozpoložení lebo komáre útočili v 100 násobnej presile.
Neuveriteľne veľa sa ich vrhlo na nás hneď ako sme zastali. Ale vydržali sme to a stany stoja
a my sa rýchlo snažíme najesť. Inak v hore sú postavené povedzme každých 50 metrov odpočívadlá
a aj veľké železné krby na opekanie čo je super.. Pred spaním som ešte vliezol do jazera a
poumýval sa. Bolo dosť studené. Zajtra je deň "D", pokračujeme do Ruska.. Ja len dúfam, že to
zvládneme na hraniciach aspoň ako tak v normálnom čase.

4. DEŇ - EST/RUS
=============
Je nedeľa ráno. Vstávalo sa pohodovo a asi okolo 9 hod. miestneho času (+1hod) sme vyrazili
smer mesto Narva - hranica s RUS. Cesta bola pekná a pomerne dobrá, Narvu sme dosiahli okolo
11-tej hodiny. Hranica je na konci mesta ale ľahko sme ju našli. Vchádzame na EST colnicu a
celý proces odbavenia trval cca 15 minút. Colníci boli veľmi milí, srandovali sme s colníčkou,
ktorá nám na požiadanie dala pečiatky do pasov na pamiatku a prehodili pár viet s colníkom,
ktorý plynule hovoril anglícky, o našej ceste a celkovo o motorkách.
Potom nasledoval dlhánsky most do Ruska kde na začiatku je semafór tak ako pre nákladné tak aj
pre osobné autá. Stále svieti červená a po pol hodine a možno aj viac konečne sa rozsvieti
zelená. Autá púštali po 5-tich a zas červená na semafóre. Konečne sme dostali zelenú a prešli
sme most a stojíme pri prvej colnej búdke. Colníčka žiada pasy a niečo sa pýta po rusky ale
nerozumiem. Vracia nám pasy aj s nejakými formulármi. Ideme ďalej a po 100 metroch ďalšia
kontrola tentokrát vojenská. Vojačik pozrel pasy a vpustil nás do colného pásma. Tam ďalší
vojak, ktorý nás má priamo na muške a posiela nás späť o 3 metre lebo sme prekročili nejakú
nakreslenú čiaru na ceste. Ďalšia kontrola, colník niečo chce od nás. Lámanou ruštinou sa
dozvedám, že dokumenty ktoré sme dostali pri prvej kontrole treba vypísať. Je to v ruštine a
aj na mňa je to už moc a nerozumiem tomu. Prichádza pani colníčka a dáva nám dokumenty v
angličtine, ktoré vypíšeme a konečne odovzdáme hrdí, že sme to zvládli, colníčke. Následne
sa dozvedáme, že sme to zle vypísali takže to opakovane vypisujeme a znovu zle. A znovu zle
a mne už začínajú tiecť nervy ale držím sa na uzde lebo Ivan je blízko s kalašníkovom na pleci.
Asi na 4x sa nám podarí vypísať tie ich pri**bané dokumenty a colníčka ich skontroluje.
Následne ich odovzdávame pri okienku ďalšej colníčke, ktorá z tých dokumentov číta a klepoce
do klávesnice.. Posiela nás do ďalšieho okienka a na dokumenty nám dala razítko. V ďalsom
okienku si žiadajú od nás adresy, papiere od motoriek a účel cesty. Konečne aj toto okienko
sme zvládli a nasledovala prehliadka batožín. Až potom sme sa mohli presúnúť za čiaru, ktorú
Ivan tak hrdo strážil s kalašníkovom. Neuveriteľné! Otvorili nám závoru a my sme mohli konečne
vstúpiť na matku Rus. Ani nie po 100 metroch bola ešte posledná colná kontrola pri
vstupe do Ruska. Pani colníčka vyšla z búdky a pozrela nám či máme viza a vpustila nás do
Ruska. Stojíme pár metrov za hranicami lebo sme uvideli unimobunku kde sa vybavuje zelená karta
pre Rusko, tzv. "Strachovka". Je poriadne teplo a idem to vybaviť. Majiteľ ma ochotne posiela
do vnútra a pokračuje ďalej v natieraní dverí hnedou farbou. Za sklom je teta v strednom veku
a ja cítim jej pot až cez okno. Je mi nechutne ale musím to vydržať. Teta sa mi posťažovala, že
jej dcére nedali viza na Slovensko a to chcela u nás študovať. Ja len pritakávam "Da" "Da" "Da"
Strachovky som vybavil pre obidve motorky, zaplatil za obidve 1170 Rublov. Prejdeme ďalej a
tankujeme na miestnej pumpe veľmi podobnej našej ale benzín tam smrdí 20x viac ako u nás.
Liter stojí okolo 60 centov (Palo rátal, ja ani neviem koľko bol kurz..). Majú tu dokonca aj
benzin98. Je tu už o +2hod. voči nášmu času. Vychádzame z mesta a hneď chytáme prvú kontrolu.
Policajt žiada strachovky, tak mu ich ukazujeme a púšťa nás ďalej.. Po pár sto metrov sa cesta
mení na totálny tankodrom. Hrôza. Ani nie po 5km mi vytriaslo z motorky (uchytené "pavúkmi" a
vydržalo to celou Európou až sem) deku ako aj veľkú nepremokavú plachtu pod stan, ktoré odleteli
ako šarkan.. Ani som o tom nevedel ale našťastie Palo, ktorý šiel za mnou, to pozbieral a ja
som radšej aj plachtu a deku už nosil v Luisáckom "valci".. Po 50km konečne začala pekná cesta,
tak predbiehame staré smradľavé Lady a Žiguláky a Moskviče a zaradíme sa asi meter cez plnú.
Na kopci bol odstavený veľký náklaďák a za ním skrytý policajt, ktorý nás hneď stopol. Boli 2.
Ten čo nás stopol zisťuje či viem rusky a je to na prvý pohľad úplny debil. Prichádza druhý
poliš, supy zacítili turistov... Ten je už zhovorčivejší a takzvaný "podnikateľ" ako ich ja
volám. Ťahá nás medzi kríky ďalej od cesty k policajnému autu kde prebieha prekonávanie
námietok a zjednávanie ceny pokuty. Keď z policajta vypadli slová, že 150Eur, nechávam mu
doklady a hovorím mu, že maximum 30Eur za obidvoch alebo mi to je jedno a odchádzam. A naozaj
som začal odchádzať tak policajt prikývol, ja som vyložil na kufor policajného auta 30Eur a
vrátil nám pasy. Pokračujeme ďalej a hladina nasratého pocitu mi rýchlo stúpa. Hreším v prilbe
na Lenina, na Gorbačova, na Stalina, na Ivana Hrozného, na smrad a smog na cestách a po 5
minútach sa mi ustálila hladina nervozity na normále. Stojíme v miestnom smiešnom motoreste
a jeme. Predavačka nás oslovuje "Rybjáta" čo mi celkom lychotí pri mojom veku 34 rokov..
Doplnili sme sily a pokračovali smer Sankt Peterburg. Úprimne som sa bál tejto metropoly a ani
nie po pár sto kilometroch sa mi to začalo potvrdzovať a mne stúpa opäť hladina adrenalínu a
už vzduchom hromžím vodičom a päsťujem do vzduchu. Na predmestí je jedna cesta ale autá idú v
dvoch pruhoch. Keď tam už nieje vozovka na krajnici, autá idú po hline, štrku, kameňoch či
šotoline. Je im to jedno hlavne že sú 2 pruhy. Vodiči úplný debily. Chaos vzniká pri zužovaní
vozovky kde sa už 2 autá nezmestia vedľa seba. Ale vydržali sme to a dosiahli sme obchvat okolo
mesta. Mesto je to gigantické, z diaľky vyzerá ako New York. Obrovské vysoké dominantné budovy,
a spústa panelákov podobným tým v Petržalke ale ešte vyššie. Úplná džungla. Vedľa ciest na
každom parkovisku či odpočívadle sú väčšinou betónové nadjazdy tzv. "jamy" pre opravy podvozku
a kolies áut. Stojíme na parkovisku a vedľa nás je fronta na takúto jamu a okolo áut behá pánko
v monterkách a opravuje autá. Je to neuveriteľné, žiadny servis, proste na parkovisku pod holým
nebom. Obchvat je obrovská 4-prúdovka a výpadovka je značená smer Murmansk takže neblúdime a
nemáme problém trafiť sa na legendárnu M18. S mestom sme sa rozlúčili pohľadom a radšej sme ho
nešli pozrieť.
Za Sankt Peterburgom nás na rozbitej ceste predbieha cisterna pri rýchlosti asi 130km/h. Opäť
tankodrom ale sme šťastní lebo už ideme po M18 ceste...
Na tretí pokus sme konečne našli vhodné miesto na spanie na lúke za stromami asi 100 metrov od
cesty. Cestou za tie stromy sme videli varovanie na tabuli, že tade vedie plynovod v zemi.
Sme na lúke, úplná divočina. Komáre opäť útočia ako besné. Pobehoval som vo vetrovke s kapucňou
Uvaril som si tortelini a ešte aj v jedle nachádzam uvarených komárov a napína ma. Urobili sme
krátke video a slávnostne si pripili ruskou vodkou na to, že sme v Rusku. Ideme spať. Je okolo
23:30 miest.času a poriadne sa ochladilo. Do rána bude poriadna kosa.

5. DEŇ - RUS (Karélia)
======================
Cesty rozbité kombinované s úsekmi kde práve cestári robili cestu. Jazda v jednom pruhu
obojsmerne po šutroch veľkosti päste. Autá pred nami šli pomaly takže nie vždy sme mali
dostatočnú rýchlosť na prejdenie takéhoto terénu a motorky mierne tancovali ale všetko sme
zvládli. Obzvlášť nebezpečný úsek bol pri prechode mosta cez jazero niekde za mestom
Medvežerock kde boli obrovské jamy, povrch veľké šutre ako granáty a sem tam vykukol pokrivený
hrboľatý asfalt. Most vyzeral, že každú chvíľu má spadnúť. Prechádzame niekoľkými dedinami
a neveríme vlastným očiam. Domčeky alebo skôr chatky, v ktorých tam ľudia žijú sú celé z dreva,
ktorého je všade navôkoľ plno. Rozbité cesty, bordel okolo cesty, metrová burina a v strede
dediny obchodík tzv. "pradukty". Valíme ďalej na sever, smer Sereža. Stromy začínajú byť
nižšie. Počasie nám praje, je krásne slnečno. Sem tam jazero a cesta sa ohýba hore-dole ale
stále rovno na sever. Skoro žiadna zákruta. Okolo cesty máme možnosť vidieť buď celé kolesá
aj s diskami alebo pneumatiky...
Po dlhých desiatkách kilometrov konečne zákruta a v nej v protismere stojí kamión, do ktorého
prekladajú tovar z havarovaného kamióna, ktorý vyletel práve v tej zákrute do garádu asi 10
metrov pod cestou takže poriadny skok.. Vodič musel zaspať a vyletel z cesty. Ktovie koľko
kilometrov šiel v spánku keďže niekoľko desiatok kilometrov nebola zákruta..
Okolo obeda tankujeme na pumpe a spoznávame sa s dvoma rusmi (bmw 1200gs, honda transalp).
Paviel nám hneď dáva vízitku "keby niečo volať". Na BMW GS 1200 má miesto bočných kufrov
upevnené dve bandasky na benzín. Vyzerá to naozaj dobre na tom GS-ku, taká pravá adventure
motorka... Honda Transalp podobne vyzerala. Chalani valia z Moskvy do Murmansk. Chceli sme
ísť spolu ale potom sme si uvedomili, že na tak rozbitých cestách ísť spolu 4 motorky je dosť
riskantné. Takže rusi vyrážajú, my v kľude dopíjame kávu a vyrážame po ních asi 10 minút.
O pár hodín ich stretávame a trúbime si. Príroda sa postupne mení. Na každom kroku pribúdajú
močiare a lesy sú nízke, stromy tak do 3 - 4 metrov (väčšinou borovice). Večer je už poriadne
chladno. V tej nehostinnej krajine okolo 9-tej večer nachádzame malý motel s parkoviskom a
čerpacou stanicou. Natešení s Palinom ideme do motela, že sa konečne vyspíme v teple a
osprchujeme ale situáciu nám rýchlo objasní taváriš predavač slovami, že všetky izby už majú
obsadené. No, keďže je to prvý motel, ktorý sme v Rusku stretli za 1500km, tak sa ani
nečudujem. Taváriš predavač ešte zo seba dostal toľko, že asi 30km vpravo je mestečko a že
možno tam bude hotel. Otáčame teda motorky doprava z M18 cesty v nádeji, že nájdeme slušný
nocľah. Prichádzame do mestečka Taboj Gorod. Hneď na začiatku nás mesto víta asi 3 metrovým
symbolom kosák a kladivo. Hneď sa s Palinom fotíme pri tom monumente minulého režimu.
Prichádzame do centra špinavého mestečka a nič dobré nevetríme. Recht socialistické mestečko
je ako z hororu. Stovky zvedavých očí nás prepichuje, keď sme zastali. Za nami zastali 2 džípy
"Milícia". Pred nami taxík Lada a oproti cez cestu stojí policajné auto. Hovorím Palinovi:
"Smrdí to tu problémami" a radšej zdrháme naspäť na M18 v nádeji, že cestou snáď niečo nájdeme.
Mne už bolo jasné, že nič nenájdeme ale ako sa hovorí, nádej umiera posledná.
Asi okolo 10:30 večer prichádzame na veľkú čerpaciu stanicu "THK" kde dopĺňame benzín. Tu
stretávame mladého chalana bez prilby na staručkom BMW motocykli z druhej svetovej vojny.
Na zadnom kolese mal obuté špunty. Ten chlapec ani netušil akú hodnotu má ten motocykel. Bol
to zaujímavý pohľad. Pri tankovaní sa opäť opakuje klasický scénar ako všade v Rusku na
čerpačke. Najprv ďengy až potom benzín. Po natankovaní, Keď mi vydáva pumpár zo zálohy, ktorú
som mu dal, sa ho pýtam slušne lámanou ruštinou či tu je niekde v okolí "Gastínica". Pumpár
s nevľúdnym pohľadom a kamennou tvárou mi stroho odpovedá, že tu nieje nikde žiadna gastinica.
To ma hneď prebralo z utopistického sna, že nájdeme slušný nocľah v Rusku a bolo mi okamžite
jasné, že opäť spíme na divoko. Osobne mám radšej spánok na divoko ale tu na 64 stupni severnej
dĺžky to už nieje sranda. Je tu poriadna kosa a lesy sú poriadne husté. Cítim sa ako na Aliaške.
Takže valíme ďalej po rozbitej M18 ceste a hľadáme vhodný pľac na rozloženie stanov. Po pol
hodine nachádzame šotolinovú odbočku z M18 do nejakej malej dedinky. Na začiatku dediny je
čerpacia stanica s 1 stojanom a unimobunkou kde sa nalievalo chlastom pár miestnych. S pohárikmi
v rukách na nás pozerali ako na UFO. Skúšame cestu popri tej pumpe do lesa avšak to bola cesta
do tej dedinky. Povrch šotolina. Domy opäť drevené, ošarpané, metrová burina. V strede dediny
je skrachovaný obchodík. Našli sme peknú lúku (pľac) vedľa jedného z tých domov. Okamžite útočia
komáre ale bohužiaľ miestny pes sa s tým nestotožnil a tak brechal do nás nonstop. Po 15
minútach brechania sme to vzdali a vrátili sa späť na M18 hľadať iný pľac na spanie. Asi
kilometer od tej dedinky nachádzame konečne útočisko v pieskovni vedľa cesty. Prechádzame cez
pieskovitý terén, ktorý je poriadne zrádny. Skoro som sa tam vygúľal keď som nabehol do sypkej
vrstvy a predok motorky sa mi roztancoval na všetky strany ale podarilo sa mi to ustáť. Nad
pieskovňou nachádzame poľnú cestu do lesa a aj kúsok rovného povrchu kde rozkladáme stany.
10 metrov od nás je jazero. Na okraji jazera je vyhodená veľká pneumatika a samozrejme odpadky.
Burina dosahuje výšku miestami aj meter a pol. Stany staviame v moto-oblečku a v kuklách lebo
útoky komárov sú už neznesiteľné. Konečne spíme, je niečo pred polnocou. Nad ránom sa prebúdzam
na poriadny chlad a zimu. Zapálil som si a navliekol tretiu vrstvu ponožiek na nohy.

6. DEŇ - RUS (Karélia - Polárny kruh - Murmansk)
================================================
Vstávame, balíme a vyrážame okolo 9-tej ráno miestneho času. Smer mestečko Tedino, za ktorým by
sme mali dosiahnúť polárny kruh. Cesta nám pekne ubieha. Je nádherný slnečný deň. Valíme stále
kolmo hore na sever. Cesta je nekonečná. Dosahujeme mesto Kem a ťaháme konštantnou rýchlosťou
120km/h raz v sedle a raz v stúpačkách. Spoločnosť nám na ceste robia jamy a výmoly a po
hodinách jazdy mám pocit, že lyžujem slalom. Polícia žiadna už stovky kilometrov. Pumpa nieje
žiadna aj 200 kilometrov. Osídlenie alebo civilizácia žiadna. Autá stretávame zriedkavo,
do 10 áut doobeda. Okolo vidno stovky jazier, bažín a močiarov. Pribúdajú husté lesy. Po
hodinách a hodinách jazdy si už hovorím, že už-už musí byť polárny kruh a stále nič. A zrazu
ma prepadne obrovská radosť lebo vidím veľku dopravnú tabuľu "Polarnyj Krug 12km". Huráááá!!!
V tej agónii odbočujeme z M18 do prava ako je to na tabuli na Polarnyj Krug. Cesta je šotolina
alebo piesok a ideme lesom. Po niekoľkých kilometroch je to už pekný offroad a začínam si
uvedomovať, že sme asi zle odbočili keďže ten monument Polárneho kruhu má byť vedľa asfaltovej
cesty a toto je úplná divočina kde sme... Vyliezli sme pri nejakej železničnej trati a ja
rozkladám mapu a hľadám kde sme. Tušenie sa mi naplnilo. Jednalo sa o nejakú malú dedinku,
ktorá nesie názov Polárny kruh takže sme zle odbočili. Balím mapu s tým, že sa vraciame späť
na M18. Zrazu z lesa vybehli 2 divé vlky. Prebehli cez železničnú trať, pozreli na nás a vbehli
do ďalšieho lesa. Mali od nás veľký odstup. To bol zážitok!
O 15:30 miestneho času sme konečne dosiahli 66 stupen 33 minutu severnej dĺžky teda
Polárny kruh!!! Natešení zliezame s motoriek a vychutnávame prvú trofej na našom výlete -
polárny kruh. Čakali sme nejakú turistickú atrakciu ale pravda je taká, že tam ani len
parkovisko nieje. Vysoký cca 5 metrový kváder s nápisom "Polarnij Krug" namaľovaný na modro.
Okolo neho po stromoch visí tisíce stužiek, handier, uterákov, trenírok či zbytkov košieľ. Na
pomníku sú zhrdzavené mince kombinované s novými čo nedávno pribudli. Všade okolo je dosť
odpadkov. Slávnostne som nalepil klubovú nálepku na pomník a zaviazal na vetvu stromu spotené
ponožky čierne. Hľadali sme Awiovu gurtňu čo zaviazal minulý rok na tomto mieste ale nedalo sa
to nájsť, bolo ich tam snáď 100 rôznych zbytkov gurtní.. Fotíme sa, žartujeme, smejeme sa...
Pokračujeme ďalej a po chvíli vchádzame do republiky Murmansk. Cesty sa menia na oveľa
kvalitnejšie a jamy či výmole sú len sem-tam. Začína sa meniť aj príroda. Samé tundry a husté
lesy a konečne na ceste aj zákruty. Okrajom lízneme mesto Kandalakša ďalej Polarnye Zori a
mesto Mončerock. Príroda je tu nádherná. Samé jazerá, voda krásnej sýtej modrej farby, husté
ihličnaté lesy. Popri ceste sú skalnaté bralá a na nich sú nasprejované mená či odkazy. V
podstate na skoro každej väčšej skale či skalnom brale pri ceste je niečo nasprejované a takto
to je niekoľko desiatok kilometrov ak nie aj sto. Začínajú už aj vojenské kontrolné stanoviská
na ceste. Rýchlosť znížená na 30km/h a prejdete popri vojačikovi a je na ňom či Vás zastaví a
popozerá Vám doklady. Nám dali pokoj. (Pozn.: toto bol poznatok z prvej prehliadky, na každej
ďalšej vojenskej kontrole nám už kotrolovali pasy atď.)
Cestou silnie severský vietor a tak pridávame vložky do moto-búnd. Obloha je pastelkovo modrá.
Počasie ako u nás na jeseň v slnečný deň ale chladno. Príroda mi tu pripomína Kanadu, ktorú
poznám len z filmov takže je to len môj odhad ale v skratke, je tu veľmi krásne.
Pokračujeme ďalej smer Murmansk - Gorod Geroi. Postupne miznú stromy a lesy a horizont je viac
odkrytý. Samé tundry, močiare a skaly obrastené machmi a aj nejaké tie čajky sa už objavujú na
oblohe. Ďalšia vojenská kontrola. Ukázali sme pasy a pustili nás ďalej. V noci prichádzame
konečne do Murmansk. Svetlo je u nás ako o 2 poobede. Mesto vyzerá ako Petržalka ale 5x horšie.
Totálna betónová džungla. Samé činžiaky. Prechádzame mestom, ktoré je najväčšie za polárnym
kruhom. GPS mi našlo 2 hotely "Arktika" a "Meridian". Arktiku sme rýchlo našli. Je to obrovská
vysoká budova v tvare otvorenej knihy. Okolie hotela je ohradené plotom a na ceduli čítam, že
hotel je zatvorený, nefunguje. Podľa toho čo sme videli, už nefunguje asi dlhšiu dobu.
Brázdime po meste až sme prišli k prístavu. Samé žeriavy a dosť špinavé to tam bolo všade. Tak
sa vraciame späť do mesta. Niesu tam stredové čiary na ceste takže je to o to ťažšie. V centre
sú klasické budovy ako v centre Bratislavy plné reliéfov sem tam nejaká modernejšia stavba.
Nachádzame druhý hotel Meridian, ktorý je v centre. Je to obrovská monumentálna budova. Vyzerá
veľmi noblesne. Pred hotelom stoja 2 policajné autá a na parkovisku sú samé luxusné autá.
Zjavne je to nejaká ochrana. Miestni vrátane polície si nás obzerajú. Vlastne každý kto ide
okolo pozerá na nás. Idem do hotela. Sluha mi otvára dvere a všetci sú tam v sakách alebo v
šatách a prichádzam na recepciu. Pani recepčná rozpráva plynulou angličtinou. Odpovedá mi, že
sú úplne plný a že hotel Arktika je dlhodobo zatvorený. Dozvedám sa od nej, že v tom obrovskom
meste je ešte jeden hotel. Pani je ochotá a volá tam či majú voľný pokoj. Hlási mi, že majú
ešte voľné izby a zahlási mi aj cenu 2800 rubľov/osoba/noc a motorky nestrážené pred hotelom.
Od údivu mi padla sánka. To je cca 75 Eur, taká cena pomaly ako v Carltone v centre Blavy!
Poďakujem paničke za ochotu a Vychádzam von k Palinovi, ktorý strážil motorky. Po krátkej
porade sme sa rozhodli opustiť mesto a nájsť nejaké miesto na nocľah na divoko, klasika. Bolo
už po 11-tej večer. Jazda mestom bola dosť riskantná. Ruskí vodiči v ladách a moskvičoch alebo
v amerických džípoch sú šialení, cesta bez stredových pruhov takže mi naozaj od strachu
stískalo riť keď boli autá v dvoch pruhoch a zrazu boli v trochu pruhoch a pod. Nakoniec
vychádzame z mesta po obrovskom moste ponad Koľskyi záliv ktorý už ústí do Barencovho mora.
V prístave máme možnosť vidieť nákladné lode ozaj gigantických rozmerov...
Z mesta vedú krásne serpentíny, ostré zákruty ale totálne studený vietor a hlavne únava nám
nedovoľuje si ich vychutnať naplno. Vyhrievané rukoväte dávam na 75% ohrev. Asi po 20km
nachádzame odbočku s nejakou budovou tak tam odbočujeme v nádeji, že nájdeme vhodné miesto
na stany. Zrazu sa na tej bočnej asfaltovej cestičke zodvihlo cca 15 až 20 psích hláv. Pozerám,
čo to je??? A už tie psy s brechotom utekali na nás. Prekvapení a v šoku rýchlo štartujeme
mašiny a vraciame sa späť na hlavnú cestu. Psy utekajú za nami s veľkým brechotom. Naštastie
oproti nešli žiadne autá len v našom smere tak sme dokázali hneď odbočiť na hlavnú s plným
plynom. Za nami autá museli brzdiť až flekovať kvôli tým psom, ktoré sa až potom rozutekali
späť na tú bočnú uličku... Proste horor. Vysilení ťaháme ďalej a po pol hodine jazdy nachádzame
nádherné jazero. Išli sme k nemu cez pieskovňu takže sme sa brodili pieskom až ku kríkom kde
nás už nebolo vidno od cesty a vyzeralo to tam bezpečne. konečne rozkladáme stany. To je
základ. Ihneď postaviť stany nakoľko komáre útočia okamžite - celé stovky komárov. Už sú odolné
aj na repelenty, aj na prípravok čo som kúpil v Lotyšsku aj na cigaretový dym. Proste ruský
komár je ruský komár. Takže opäť staviame stany v moto-oblečku a naviac aj v prilbách. Inak sa
to proste nedá. Na štíte prilby mi sedí aspoň 20 komárov a čaká kedy si ho otvorím. Po
postavení stanov si varíme vo vnútri stanov večeru lebo von sa nedá vydržať kvôli tej hávedi.
Pred spaním sa konečne umývame v tom chladnom jazere. Všade okolo jazera v kríkoch či na piesku
sú odpadky. Je mi to nepochopiteľné akí sú ľudia. To sú 100-ky kíl odpadkov. Od konzerv,
paierov, plastov, fliaš, pneumatík až po stav.odpad. Konečne spíme. Je strašná zima.

7. DEŇ - RUS-NOR (Murmansk-Norsko)
==================================
Ráno o 6:00 sa zobúdzam na to ako mi drgoce sánka. Teplotu tipujem pod 5 stupnov. Varím si
kávu. Hrniec s prevarenou vodou holými rukami chytám a zalievam kávu. Necítim pálenie na
prstoch len konečne niečo teplé.. Už chápem význam frázy "Zima ako v ruskom filme". K Norskej
hranici to máme už len 170km čo by kameňom dohodiť... Začíname baliť.
Tak zisťujem tvrdú realitu. Večer po odstavení motorky som zabudol vypnúť vyhrievané rukoväte
a do rána sa mi vybila baterka. Ach bože! Som ja ale *****!!! Začíname s Palinom rozmýšľať čo
s tým. Skúšame natočiť motor pomocou káblikou ale nepomáha to. Zhodil som všetkú batožinu z
motorky dole a spolu s Palinom ju tlačíme v pieskovni na menší kopček, jediný čo tam bol. Po
poriadnej drine ju tam nejak horko ťažko dotlačíme. Predsa len to nieje sranda v sypkom piesku
tlačiť 200 kilovú motorku. Palino nasadá na motorku a ja ho z celej sily tlačím čo najrýchlejšie.
Po 20 metroch sa zadymilo z výfuku a motor naskočil. Halaluja!!!!! Som zachránený!!! Štartujeme!
Konečne naša cieľová destinácia Nórsko!!!
Cestou máme plno vojenských kontrol. Stojíme a tankujeme v meste Zapolarnij posledný lacný
smradľavý benzín z Ruska. Pokračujeme ďalej a stojíme v nejakom malom mestečku kde je obrovská
socha ruského vojaka natretá na bielo. V ruke má klasicky samopal. Nad ním je veľký pamätník
obetiam druhej svetovej vojny a vedľa pamätníku obetiam stojí tank. Fotíme, obzeráme. Cestou k
Nórskej hranici je ešte plno pamätníkov na druhú svetovú vojnu. Museli tu byť naozaj strašné
boje. Prechádzame vojenskou zónou - samé základne. Na mape je to značené ako mestečko Sputnik
ale je to obrovská vojenská základňa. Samá ťažká technika. Stojíme hneď pred vchodom a tajne
fotíme a filmujeme aj napriek zákazu vojačika fotiť a filmovať, čo nám nariadil pri kontrole
na vojenskom stanovišti. Valíme ďalej a máme možnosť vidieť vojenské ubytovne celé mestá.
Všetky budovy rovnaké, také králikárne. Asi najväčší bonus bolo jedno z posledných ruských
miest, mesto NIKEĽ pri Norskej hranici. Je tam obrovský závod gigantických rozmerov a obrovských
komínov spracujúci nikel, ktorý tam ťažia. Hneď vedľa závodu sa nachádza mestečko. Príroda
úplne mŕtva všade okolo, totálne šedočierny povrch všade vôkoľ. Prvé čo ma napadlo, že to je
asi nejaký pracovný tábor a sú tam politickí vezni vo vyhnanstve lebo normálny človek by tam
sotva žil. Ťažký vzduch plný otravných látok z komínov, proste sila.. Zapínam kameru na prilbe
a snažim sa to nafilmovať. K závodu resp.sídlisku vedie vyvalcovaná cesta po šedočiernej troske,
žiadny asfalt... Vyzerá to tu ako na mŕtvej planéte...
Konečne sme dorazili na poslednú vojenskú kontrolu na ceste. Vojačik hlási do vysielačky naše
ŠPZ-ky, mená, čísla pasov. Taktiež vypisuje nejaké dokumenty čo je pre Rusko viac než typické.
Pozreli nám pasy, spýtali sa na účel cesty a pustili nás. K hranici to máme 25km. Palimu
hovorím: "uvidíš, že týchto posledných 25km nestretneme žiadne auto, max jedno". A tak aj bolo.
Nestretli sme veru žiadne auto, ktoré by smerovalo do Ruska len jedno auto fína, ktoré ako my
vychádzalo z Ruska do Nórska. Je to pekne prísne strážená oblasť. Ani nemáme šajnu koľko očí
nás sleduje z rôznych okolitých kopcov. Máme možnosť vidieť na jednom z tých kopcov
protiraketový systém. Konečne sme dorazili na hranicu. Bránu nám otvára pani vojačka. Poobzerá
pasy a ŠPZ a hlási nás vysielačkou niekomu. Následne dostane pokyn, že nás môže vpustiť.
Na pokyn mladého vojaka odstavujeme motorky tesne pri vchode do administratívnej budovy kde
nás čaká preslavené vypisovanie samých dokumentov a papierov.. Na hranici je autobus plný
fínskych dôchodcov ktorí boli na výlete v Murmansku, to jedno auto fína čo sme stretli a my.
Nálada je výborná. Fínski dôchodcovia sa hneď dávajú s nami do reči a rozprávame si
nezabudnuteľné zážitky z Ruska. Sú to veľmi otvorení ľudia. Rad dôchodcov siaha až pred budovu.
Každý musí prejsť tou procedúrou papierovačiek. Ale čas nám celkom príjemne letí lebo
dôchodcovia sú naozaj veľmi milí a zhovorčiví a prahnúci po rozprávaní našich zážitkov. Veľa
z nich sa mi príde pochváliť že tiež mali motorky v 60-tich, 70-tich rokoch či neskôr a symbolicky
nás ťapkajú po ramenách. Vidno vysoký stupeň discipíny. Nik sa nepredbieha, nik sa s nikým neháda.
Všetci si navzájom pomáhajú vypisovať dokumenty a panuje skvelá nálada. Som očarení z takýchto
ľudí a veľmi sa začínam tešiť na severské národy, ktoré spoznáme už onedlho...
Na ruskej hranici boli aspoň slušné záchody. Čakal som osobne že tam dajú aspoň stojan s pitnou
vodou ale nič také tam nebolo. Po asi hodine - hodine a pol nás konečne colníci odbavili, vojaci
skontrolovali batožinu a mohli sme pokračovať do Nórska. Cestou v bezcolnom pásme nakupujeme
v duty free shope. Marlborky kartón za 14 Eur a ideme ďalej. Dosahujeme hranicu nórskeho
kráľovstva. Na hranici je len jeden človek a to colník. Idem za ním k priehradke. Dvere sa mi
samé otvoria. Podávam pas usmiatému colníkovi. "Slovakia?" Odpovedám "Yes" Colník nájde v zozname
krajín EU Slovensko a so slovami želajúcimi príjemný pobyt ma púšťa ďalej. Ďalšie dvere sa mi
otvorili samé. Vychádzam von k motorke a opúšťame hranice. Proces trval 5 minút.
Konečne Nórsko!!! Dojatím stojíme pri prvom shope a Palino nakupuje nejaké suveníry. Ja si
slávnostne zapaľujem cígo a rozjímam.
Valíme ďalej. Cesty v Nórsku sú celkom fajn. Jediná vec čo je trochu zradná je stred vozovky,
kde sú rýhy. Pravdepodobne to vzniká pluhmi čo odhŕňajú sneh. Niekedy to spôsobuje mierne zvlnenie
motorky keď nabehneme na rýhy ale dá sa to. Všímame si zmeny, napríklad petníky pri ceste niesu
biele s oranžovým odrazovým sklom ale vysoké asi metrové ak nie meter a pol zelené petníky na
konci čierne. V ostrých zákrutách niesu červené šípky na bielom podklade ale čierne šípky a žltom
podklade. Aj dopravné značky majú väčšinou žltý podklad. Všetko je to zjavne kvôli snehu, ktorý je
biely a to by mohlo spôsobovať farebné splynutie resp. prehliadnutie. Aj ŠPZ na autách majú čierne
písmená na zelenom podklade. Cestou prvý krát tankujeme v Nórsku samozrejme na samoobslužnej
pumpe ESSO. Skoro sme ju prehliadli. Boli tam len 2 stojany (benzín, nafta) spojené vrchom takou
červenou lištou s logom ESSO.
Prešli sme až po mesto Nordkinn pri Ifjorde. Takže od rána už máme za sebou naozaj veľa kilometrov
a rozkladáme stany v tundre asi 50 metrov od cesty. Tu dosahuje útok komárov úplne maximum čo sme
mali možnosť zažiť. Stovky sa ich vrhá na nás a my opäť staviame stany v moto-oblečku a prilbách.
Obloha je úplne šedomodrá oceľová a bojím sa že bude zlé počasie. Na druhej strane si uvedomujem,
že sme už v oblasti pri oceáne a počasie je tu už drsné. Poriadna zima, severský vietor, tundry
a skaliská a sem tam nejaký strom. Zaspávam v moto-oblečku a modlím sa aby sme nezamrzli do rána.
Nad ránom sa zobúdzam na zimu. Bolo určite pod nulou. Mám na sebe termo, 3 tričká s dlhým rukávom
a v motobunde 2 vložky. Zuby mi drgocú. V stane je svetlo ako u nás poobede o druhej. Žiadna
tma. Ale pocit, že spím len 250km od vysneného cieľa Nordkapp-u ma hreje na duši a nejak druhý
krát zaspávam.


8. DEŇ - NOR (Nordkapp)
=======================
Ráno rýchlo balíme lebo zas ožili hnusné komáre a útočia. Dávame si len kávu a vyrážame. Večer
sme si natankovali mašiny doplna takže sú pripravené.
Cesta ubieha veľmi príjemne. Konečne prichádzame z vnútrozemia k oceánu a otvárajú sa nám
prírodné scenárie. Kopce žlto-zeleno-hnedé z ktorých trčia obrovské skalnaté bralá sem tam
so snehom a cesta kľukatá pomedzi je cukríkom na dušu každého motorkára. Prechádzame prvým
polosotrovom, za nami Nordkinn, Ifjord. Je to niečo úžasné. Farebné domčeky, člny, rybári.
Bohužiaľ akonáhle sme pri oceáne, spoznávame nový živel - severský vietor. Preniká cez všetko.
Preniká aj cez 3 vrstvy tielka, 2 vrstvy vložiek v motooblečku. Ale našiel som na to zbraň
a to nepremok. Cez vlákna nepremoku neprenikne vietor a tak si vychutnávame jazdu aj v silnom
vetre. Ideme panenskou prírodou. Samé zákruty, skalnaté bralá, žiadny policajt takže si to
pekne kalíme tou nádherou.. Pribúdajú dopravné značky upozorňujúce na výskyt sobov.
Ešte si hovorím v prilbe, samé značky so sobmi a žiadneho som nevidel a ani
som to poriadne nedopovedal a už sa mi vyrútili hneď 3 na cestu z toho prvý bol už v polohe
skoku vpred. V tej stotine sekundy mrknem na tacháč, naložených cez 120km/h, mrknem na soba,
ktorý akokeby v spomalenom filme zastal v polohe skoro skoku vpred tak reflexne pridávam
plný plyn čo to len dá a preletím mu popri chlpatej papuli. Následne tí dvaja soby sa zľaknú
zvuku motorky a skáču naspäť do lesa. Ten prvý sob ich v zápätí tiež nasleduje. Palino za
mnou tiež rýchlo gasuje. Bohu ďakujem v prilbe, že to takto šťastne dopadlo. Valíme ďalej.
Po stovkách zákrut popri pobreži máme možnosť vidieť opäť nový fenomén čo som nikde nevidel
a to značku, na ktorej je nakreslena ovca a okolo nej malé ovečky ako výstraha. Lustrujem
v hlave čo to sakra je za značka. A zrazu už vidím na ceste biele kopy. Ovca si leži na
krajnici a okolo nej malé ovečky. O pár sto metrov ďalšia biela kôpka ovečiek a ďalšia a
ďalšia. Autá ich obchádzajú a ovce si kľudne chrápu na ceste. Nezisťoval som o čo tam
vlastne šlo, ale jedine ma napadá, že sa ovce naučili odpočívať na asfalte a nóri to vyriešili
značkami aby upozornili na toto nebezpečie a nezasahovali do matky prírody. A mne sa to
tak páči. Prichádzame na koniec pevniny k tunelu vedúcemu popod more na ostrov kde leží
Nordkapp. Tunel je dlhý viac než 4km. Ten tunel je úplny zážitok. Steny tunela su vytesané
v skale takže žiadne hladké steny tunela ako u nás.
Na stropoch boli lampy ako neonky, dosť slabé svetlo. Stále sme klesali. Napadlo ma, ešte
pár kilometrov a dosiahneme zemské jadro. Na dne tunela som už poriadne cítil tlaky v hlave.
Autá čo šli oproti nás preblikávali aby mali istotu že nás vidia. Je tam strašne vlhko a
chlad. Zvuk motoriek duní celým tunelom. Keď sme po večnom klesaní konečne dosiahli dno
začali sme zas stúpať. Stále hore a hore až sme uvideli malinké svetlo slnečných lúčov a
už sme vybehli von a vstúpili na ostrov nordkapp. Hurááááá!!! Ani nie po 200 metroch boli
rampy na ceste s budkou kde sme museli zaplatiť za prejazd tunelom 70NOK. Platili sme kartami.
Po zaplatení odstavujeme motorky na blízkom parkovisku a beháme po stráni, po mekučkom
machu žlto-hnedo-zelenej farby. Fotíme sa a hreje nás perfektný pocit. Pridávajú sa k nám
španieli oblečení v rovnakých žlotčiernych nepremokoch. Vyzerali ako logá Michelin. Dvaja
majú skútre, tretí bmw gs 1200. Sú strašne srandovní a hneď sa zoznamujeme. Oni hovoria na
nás španielsky, my anglicky a rehoceme sa spolu ako kone. Vyrážame ďalej po ostrove.
Je to tu fascinujúce. Rybárske červené domčeky na pobreží, tá severská vegetácia, skalnaté
bralá a popri ceste na pastvinách voľne behajú soby. Opäť ďalšie tunely pomerne slabo
osvetlené, v jednom dokonca nafúkalo biele oblaky a viditeľnosť bola 50 metrov max ale po
pár sto metroch sa oblaky rozplynuli. Nordkapp je na úplnom konci ostrova cca 30km jazdy
po ostrove. Keď sme už boli nejakých 10km pred vysneným cieľom našej výpravy, začala už
totálna zima, hmla, silný vietor a vlhkosť od oceánu. Cestou sme stretli pár cyklistov
oblečených ako kozmonauti z NASA. Ale vydržali sme drsné podnebie a dosahujeme dopravnú
tabuľu NORDKAPP. Zastavujeme a lepím klubovú nálepku na tabuľu. Fotíme sa pri tom. Následne
zastavuje pri nás francúz s rodinou a tiež sa fotia pri tabuli. Pokračujeme ďalej a z hmly
sa vynorila rampa s búdkou. Ďalšie prachy! Tentokrát za vstup na Nordkapp. Platíme asi
250NOK. Konečne parkujeme mašiny medzi ostatnými motorkami čo tam už stáli a pred nami je
slávny útes, koniec Európy. Nadšene rezkým krokom v silnom severskom vetre vstupujeme do
budovy kde sa nachádza reštaurácia, obchod so suvenírmy a oblečením, thajské múzeum, kino
a veľa informačných tabúľ zhrňujúcich históriu toto posvätného miesta. Je tu príjemné teplo
a cítime sa veľmi príjemne. Po prejdení vestibulu prichádzame k studničke kde hádžeme pre
šťastie mince. Následne sa nám otvorí pohľad na koniec útesu a vychádzame von na útes.
Je to nádherné. Plošina na najsevernejšom brale kde je najprv farebný kamenný pomník a na
konci brala je obrovský pamätník v tvare zemegule. Za ňou už hlbokánska priepasť a nekonečný
tmavomodrý oceán.. Pripomína mi obrovsku zamatovú látku vlniacu sa vo vetre.. Natešení skáčeme
okolo zemegule, fotíme sa, filmujeme. Slávnostne lepím klubovú nálepku na pomník zemegule
a uvedomujem si, že sme to predsa dosiahli!! Že sme tu!!! Na úplnom konci, tak ďaleko!
Eufóriu nám začína kaziť silnejúci severský vetrisko a po chvíli sa s Palinom poriadne ani
nevidíme lebo v priebehu pár minút celý Nordkapp zahalili totálne biele oblaky alebo hmla
ťažké a plné vlhkosti. Vychutnávam Nordkapp plnými dúškami. Je tu niečo magické. Naozaj mám
pocit ako keby som prišiel na koniec sveta. Počas druhej svetovej vojny tu bola najväčšia
ponorková bitka v tejto desivej zime a chlade.
Z totálnej zimy ideme naspäť do budovy kde v reštaurácii objednávam 2 čaje. Platím 8 Eur.
To je môj najdrahší čaj čo som v živote pil, tak si ho pekelne dobre vychutnávam a ohrievam
si ruky na ňom. Pre istotu pozriem na vitrínu kde sú torty či je ozaj všetko také drahé
a keď vidím trojuholník torty za 15 Eur, je mi jasné, že čašník sa nepomýlil v cene za čaje.
Inak, sú veľmi ochotní. Dovolia Palinovi si nabiť notebook. Popri čaji sa každý ozývame rodine,
že sme dosiahli náš vysnený cieľ. Ja volám ocovi, ktorý mi nebral mobil. Vzdychol som smutne.
Tak vytáčam brata. Ten mi oznamuje, že je u nás 33 až 35 stupňov, pekelné teplo. Na Nordkappe
boli cca 2 stupne. Navštevujeme obchod so suvenírmi a nakupujem si nálepky losov na motorku,
pohľadnice a tak. Vypisujem pohľadnicu svojej milovanej sesterničke a vhadzujem do schránky snáď
najsevernejšej pošty. Nostalgicky si spomínam na blízkych ľudí a napadlo ma poslať aspoň sms-ku
mojej bývalej priateľke keďže súčasná nieje. Natešenú správu že som dosiahol vrchol európy exka
zjavne pochopila po svojom keďže mi len odpísala že ona je na Miletičke a toť vsjo. Druhý krát
som mutne vzdychol a už nemyslel na to. Vo vestibule je postavička nórskeho škriatka, ktorému
som spontánne vyťahal nos. Posledný krát sme sa pokochali výhľadom na Nordkappe - cieľom našej
výpravy a rozlúčili sa s ním. Do budovy stále prichádzali ďalší a ďalší turisti. Minimálne 10
autobusov dorazilo počas toho ako sme tam boli. Prichádzame k motorkám, ktoré sme ledva našli
v tej hustej hmle. Boli celé mokré od vlhkej hmly a z prednej masky pod svetlami som si všimol
malinke cencúle. Tak to je sila. Vravím Palinovi, že musíme čím skôr vyraziť lebo už to začína
byť poriadne nebezpečné. Cesta dole z útesu bola veľmi náročná. Oblaky bielej hmly dovoľovali
viditeľnosť 30 až 50 metrov maximálne. Štít na prilbe som mal uplne zarosený s tisíckami
kvapôčiek vyzrážanej vody tak som sa rozhodol ho dať dole lebo som nič nevidel. Palino mi
požičal slnečné okuliare cez ktoré som ako tak videl. V totálnej zime tesne nad nulou a do toho
vetrisko mínusovej teploty bola skúška ohňom. Keď sme konečne prešli stovky zákrut totál opatrne
a dorazili k tunelu na pevninu, tvár som si ledva cítil. Už môžem kľudne povedať "ošlahaný
severským vetrom"... Na rampe od nás žiadajú zas zaplatiť za tunel. Rozčulujem sa a vysvetľujem,
že sme už raz platili. Nór mi kľudne odpovedá, "áno za vjazd do tunela". Platí sa rovnako za
výjazd tunelom". Takže ďalších 70NOK žiada. Dávam kartu ale terminál nefunguje, zjavne kvôli
tomu počasiu. Takže platím hotovosťou. Opäť prechádzame hororovým tunelom popod more a vychádzame
na pevninu kde je už viditeľnosť rapídne lepšia. Biela hmla ustupuje a obloha je zatiahnutá ale
neprší. Vyčerpaní ale šťastní hľadáme ubytko. Asi 30-40km jazdy po pevnine nachádzame prvý kemp.
Stojimé a hneď berieme chatku. Platíme 60Eur za chatku takže 30Eur na osobu/noc. Čo je bezva
cena v tomto kraji. Vchádzame do červenej chatky. Vo vnútri je príjemne teplo. Chatka je maličká
a útulná. Maličká obývačka s TV (ktoré aj tak nešlo) a maličkou kuchynkou a spálňou s poschodovou
posteľou. Nevieme si vynachváliť obyčajné postele ktoré vidíme prvýkrát po 8 dňoch. Panuje skvelá
nálada. Palino sa ide osprchovať prvý. Keď sa vrátil, vysvetlil mi, že musím vhodiť 10NOK do
automatu vedľa sprchy a pôjde mi aj teplá voda 6 minút. Otužilci si tu prídu na svoje hehehehe.
Konečne po 8 dňoch horúca sprcha. To je pocit. Navarili sme si, poriadne sa najedli a len tak
relaxovali pri káve a mašinách. Plánovali sme na mape ďalší deň aby sme videli čo najviac.
Postupne sa kemp začal zaplňovať motorkarmi - všetci čo sa vracali z Nordkappu tu hľadajú
útočisko plus noví motorkári ktorí plánuju cestu na Nordkapp zajtra. Po chvíli vidime rovnaké
žlotčierne nepremoky, 2 skutre a GS-ko. Veď to sú tí španieli!!! A už si kývame a zas sa
rehoceme ako kone. Vedľa nás sa ubytovala skupinka rusov asi 4 motorky. Zajtra ráno vyrážaju na
Nordkapp. Jediný z nich rozprával a to celkom slušne anglicky, 16-ročný motorkár. Prišli zo
Sankt Peterburgu. Išli cez Fínsko. Mladý rus nám rozpráva pre neho nepochopiteľný zážitok z
hraníc a nám padajú sánky od údivu. Vraj ho nechceli vpustiť do Fínska colníci lebo mal len
16 rokov a šoféroval mašinu kubaturý 1200cm3. Takže mu ju cez hranicu odšoféroval iný motorkár
Za hranicou zas on pokračoval až sem. Nuž Rusko je Rusko. ˇJa som im vysvetľoval načo si
dávať pozor na ceste na Nordkapp a pod. Rusi večer zavŕšili klasicky vodkou, my výdatným spánkom.
Konečne teplá posteľ a žiadny komár.

9. DEŇ - NOR-FIN-SWE (Gallivare)
================================
Ráno vyrážame okolo 10tej z kempu. Fúka silný vietor. Je zamračené a začína mrholiť. Po pár
kilometroch sme našli čerpaciu stanicu aj s obsluhou tak tankujeme a začína popŕchať. Poučený
mám na sebe termo, tepláky, motogate s tepelnou vložkou. Hore som pridal ďalšie triko s dlhým
rukávom takže dovedna 4 triká, termo, 2 tepelné vrstvy v motobunde a navrch ešte nepremok.
Už som začínal pomaly dosahovať aj ja tvar znaku Michelin ale čo už. Vyhrievané rukoväte dávam
na 75%. Cesta nám krásne ubieha pod kolesami. Nórsko je úplný motorkársky ráj. Samé zákruty a
dobrý asfalt. Vchádzame do Fínska. Sever Fínska ma úplne očaril. Ešte kvalitnejší asfalt a
stále sú zákruty. Čím sme ďalej od Nórska tak oblaky ustupujú. Vo Fínsku konečne tankujeme za
euráče. Pristavil sa pri nás motorkár z Alty (Nor) na Aprilii a pýta sa či ideme na zraz do
Gallivare. Keď mu vravím, že nevieme o žiadnom zraze, už mi prstom ukazuje na mape kam ísť.
Mali sme to cestou, mesto sa nachádzalo vo Švedsku, čo by kameňom dohodil tak súhlasíme a
lúčime sa s ním, že sa večer vidíme. Cestou do mesta Gallivare, kde sa koná zraz, si to fakt
užívame. Zákruty kosíme úplne bezchybne a okolo 5-tej pooobede s úsmevmi v prilbách nachádzame
zraz MIDNATTSSOLSTRäFFEN za mestom Gallivare v borovicovom lese. Vchádzame do vnútra cez takú
ozdobnú bránku s reliéfmi. Pri vstupe sa vypisuje papier kde sa píše meno, typ motorky a krajina
z kade sme. Samozrejme hneď sme populárni keď zisťujú že sme zo Slovenska. Všetci nechápavo
vrtia hlavami keď nám obzerajú ŠPZ-ky že z akej ďialky sme prišli. Osobne nás privítal aj
prezident klubu a podal ruku. Každý sa nám tu prihovára a nosia nám plechovkové pivá. Je to
perfektné. Toľko skvelých ľudí s otvorenými srdciami. Rozprávajú nám historiu zrazu a dozvedáme
sa že ich prvý zraz bol v roku 1969 a ódvtedy len 4x nebol zraz. Takže je to naozaj kultový
zraz. Konečne sme postavili stany a obzeráme si okolie.Je tu veľká otvorená reštika s grilom
a aj saunou, majú tu klubovňu, veľkú jedáleň. Pred reštikou je kamión s otvorenou korbou kde
hrá rocková kapela. Visí tam veľký transparent "The Soul of Rock'n'Roll and That's All". Celý
večer kapela odpaluje samé hity od Deep Purple, Zeppelinu až po Guns n Roses a pod. Motorkarí
tancujú pred pódiom. Neúprosné komáre nám tancujú okolo hláv tiež.. Každých 5 minút sa niekto
pri nás pristaví a prehodí s nami pár viet a donesie nám pivo. Ja neodolám a kupujem si porciu
mäsa grilovaného s nejakým fantastickým zeleným šalátom a zeleninou a plackou chleba. Bez
problémov platím eurami aj keď majú švedske koruny. Stálo ma to 5 Eur čo je fakt dobrá cena.
Jeme, pijeme a debatíme s každým a kapela hrá bajkeri tancujú a je kopec srandy. Potom sme sa
konečne stretli s tým Nórom, ktorý nám povedal o tomto zraze keď sme sa stretli vo Fínsku na
pumpe. Už bol síce značne opitý a jeho angličtina sa postupne nahrádzala nórštinou ale aj
tak nám bolo s ním príjemne. Zo sauny vybehovali chlapy aj ženy len v uterákoch do reštiky.
Ani sme sa nenazdali a už boli 2 hodiny ráno a zábava stále v plnom prúde. Veď to si človek
ani nemá ako všimnúť, že je už dávno po polnoci keďže tam je stále svetlo.. S Palinom sme ešte
pobehali po borovicovom lese a poobzerali všetky motorky. Bola to fakt paráda.
Inak mali taktiež skvelý program ale opisovať to by zabralo ďalšie tri strany v denníku.
Na druhý deň mali program asi taký, že si objednali autobus, ktorý ich odvezie do Gallivare.
Tam sa poriadne najedia a vypijú všetko a potom ich zas ten autobus dovezie späť na zraz.
Takže nikto nešoféruje pod vplyvom alkoholu. Príde mi to celkom rozumné. Na zraze boli hlavne
nóri, švédi a dáni a pár fínov. S Palinom sme sa dohadovali či ostať ešte ďalší deň na zraze
alebo pokračovať ďalej ale nakoniec sme sa rozhodli pokračovať v našej ceste, smer Fínsko.


10. DEŇ - SWE - FIN
===================
Z Gallivare, po výdatných raňajkách, vyrážame pred obedom. Ráno padli z oblohy 3 kvapky a je
zatiahnuté tak snáď nás dážď neprekvapí. Čoskoro dosahujeme SWE/FIN hranice. Zastavujeme a
fotíme sa pri tabuli Fínsko. Okolo nás prejde pán a pristaví sa pri nás. Obzrel na ŠPZ a
pozdravil nás. Následne nám bezchybnou angličtinou vyrapotal najnovšie správy zo Slovenska.
To, že máme novú vládu na čele so ženou, že hlavné mesto SR je Bratislava a ešte vymenoval
všetkých známych futbalistov a hokejistov zo Slovenska. Nechápavo sme s Palinom krútili
hlavami od úžasu. Pán nám hovorí, že pracuje ako vrátnik a často v práci počúva rádio takže
z rádia sa veľa dozvedá. Zaželal nám šťastnú cestu a pokračoval ďalej. Bol to veľmi príjemný
zážitok.
Cestou opäť prekračujeme polárny kruh. Stojíme a fotíme sa. Je tu aj camping, reštaurácia,
informačné tabule v niekoľkých jazykoch kde je vysvetlené čo je polárny kruh a pod.
Prihovára sa nám talian, ktorý križuje sever na karaváne s rodinkou. Veselý pán. Lúčime sa
a pokračujeme ďalej - smer mesto Jyväskyla. Večer nachádzame príjemné miesto na spanie
v smrekovom lese asi 80km pred Jyväskyla. Je 11 hodín večer a stále je svetlo. Dnes sme
spravili 620km a ideme spať..

11. DEŇ - FIN - EST (Jyväskyla-Helsinky-Tallinn)
================================================
Ráno vyrážame smer Helsinki, je to len 350km. Cesta je už trochu nudná, stále rovná a stále
mám pocit, že ideme dole kopcom. Cestou stojíme na pumpe natankovať. Všetko samé samooblužné
pumpy, ktoré neakceptujú ani visu, ani maestro. Našťastie po pár kilometroch sme našli pumpu
kde bol aspoň jeden stojan, ktorý okrem kariet bol na hotovosť. Takže sme natankovali.
Posledných 100km je dialnica. Konečne sme sa dostali do Helsink a bez problémov sme našli
aj dock teda prístav. Orientovali sme sa informáciami ktoré sme našli na internete ale na
mieste zisťujeme že v Helsinkách sú 3 terminály z kade sa plaví do Tallinu. My sme prišli
zrovna na nákladný terminál takže sme pokračovali ďalej už bez GPS a našli sme pár kilometrov
ďalej 2 terminál z kade plávali lode linky VIKING LINE. Bohužiaľ najbližšia loď mala odchod
až o 20:00 ale pani na infromáciach nám dala mapku a poradila ten treti terminál. Tak tam
vyrážame. GPS to ľahko nachádza. Je to asi 3km západne. Hneď sme si kúpili lístky.
Moto+jazdec stálo 57 Eur. Trajekt nám išiel za pár minút takže dlho nečakáme. Trochu bola
panika pred terminálom kde bolo takmer každé parkovacie miesto obsadené a vznikali zápchy
ale s motorkami sme sa niekde pychli a bolo. Po chvíli už prechádzame kontrolou a mladý chalan
nás presúva na C líniu ktorá je úplne prázdna takže predbiehame všetky auta až dopredu
pred bránu. Po chvili bránu otvrárajú a púšťajú nás (teda najprv cyklistov potom nás a potom
autá) na loď. V podpalubí nám rozdali gurtne a upli sme si motorky. Následne sme vyšli po
schodoch niekoľko poschodí až na palubu a našli si príjemné miesto na terase lodi. Dávame
si fajnovú kávu a plavíme sa cca 1,5 hodiny na starý kontinent.
Tallinn je prekrásne staré prístavné mesto a cesta po centre a okoli Tallinnu bol krásny
zážitok. Nakoniec sme na nejakom sídlisku našli veľký hypermarket kde sme skočili na nákup
a dpolnení stravy. Pri pohľade na ceny sa nám rozšíril úsmev od ucha k uchu. Konečne normálne
ceny!!! Ťahám zo sebou snáď 3 tašky jedla a platil som do 20 eur. Pobalíme a ťaháme ďalej
smer na mesto Pärnu kde asi 30km za mestom táboríme. Je niečo pred polnocou a konečne šero
a stmieva sa. Veru veru, tmu sme už dávno nevideli...


12. DEŇ - EST - LT - LV - PL
============================
Skoro ráno balíme a vyrážame. Túžba po domove sľubuje poriadnu porciu kilometrov dnes.
Deň je krásny slnečný takže zhadzujeme všetky vložky z motobund, všetky tielka a pod.
Naobed je mi už dosť teplo a cítim únavu ale dá sa to vydržať. Cesta ubieha rýchlo
najmä vďaka disciplínovaným vodičom v Estónsku, Lotyšsku aj Litve, ktorí sa nám odstupujú
takže bez problémov predbiehame autá vo svojom pruhu. Je to až neuveriteľné. Tu by som
poslal 90% slovenských a 100% poľských vodičov aby sa naučili jazdiť.
Stojíme pri Litva/Lotyšských hraniciach a je už poriadny hic. Slnko praží a my navyknutí
na totálnu zimu máme trochu problém si navyknúť na nové podmienky.
Ani neviem ako, a už bol večer a my sme dorazili na Poľské hranice. Dnes sme naozaj prešli
kusisko cesty a cítiť únavu po takej dlhej trase. Nakoniec sme to dotiahli až k mestu
Ostrow v Poľsku, ktoré je už len 80km od Warszavy. Neuveriteľný výkon. Prešli sme 780km.
Keď mám hodnotiť spätne tak je to sakra rozdiel. Poľskí vodiči sú nedisciplínovaní, samé
výmoly na cestách a zápchy. Po skúsenostiach z jazdy po Warszave sme sa rozhodli ju radšej
obísť zprava po dedinách a tým eliminovať možné dopravné riziká a totálne zápchy, ktoré
vo Warszave sú na dennom poriadku. A čo je najhoršie, obchvat rekonštrujú a stavajú takže
stačilo nám zážitkov z Warszavy cestou tam. Cestou späť nemáme chuť na repete.
Našli sme si super miesto na spanie v borovicovom lese. S Palinom sme si pripili estónskou
vodkou na náš posledný nocľah na tomto výlete. Ideme spať.

13. DEŇ - PL - SK (Warszava-Senec-Bratislava)
=============================================
Ráno vyrážame v krásnom počasí. Warszavu po zlých skúsenostiach obchádzame sprava cez dediny.
Čo sa nám aj podarilo a ušetrili sme minimálne hodinu a pol. a samozrejme znížili riziko
nebezpečia či ohrozenia našej bezpečnosti nakoľko doprava vo Warszave je čistý chaos obzvlášť
keď tam práve robia cesty. Asi 100km pod Warszavou sa nebezpečne rýchlo zatiahla obloha a
už chytáme prvé kvapky na prilby. Po chvíľke je to už stredný dážď.. Ale dá sa ísť a
pokračujeme ďalej. Je to paradox, že cestou tam nám pršalo len v Poľsku a práve v oblastiach
kde som čakal najväčšie búrky tak nepršalo. V podstate celý výlet nám prialo počasie a cestou
späť opäť Poľsko nesklamalo. Milujem túto krajinu krowiek! Damn it!
Poľsko je nekonečné. Ani nekonečno snáď nieje také nekonečné ako je nekonečné Poľsko... Asi
takéto nejaké motanice mi výrili v hlave cestou na Slovenské hranice. Nakoniec ich dosahujeme
večer o 6. Pomaly od radosti bozkávam slovenskú zem, a som šťastný že sme už v rodnej zemi.
Orava je prekrásna, je tak krásna, že sa to ani opísať nedá. Následne sme to potiahli na
Žilinu kde sme sa napojili na diaľnicu a mastili domov. Čo čert nechcel a aby sme to nemali
také jednoduché, od Považskej Bystrici sme chytili poriadny leják a niekde pri Dubnici
totálnu prietrž mračien. Rýchlosť sme znížili na 80km/h a viditeľnosť bola len do 100 metrov.
Nestačím utierať štít na prilbe, ktorý mám pokazený, takže mi tečie aj dovnútra prilby na
tvár a ešte k tomu sa mi totálne rosí. Takže s mierne pootvoreným štítom pokračujem ďalej.
Palino za mnou to tiež zvláda. Trápime sa kilometer za kilometrom ale stále bližšie a bližšie
domov. A aby to nebolo také ľahké, pri Piešťanoch nás policajti odkláňajú z dialnice na
klasickú cestu do Piešťan lebo diaľnica bola uzavretá. cestou sme videli 2 nehody takže
predpokladám, že sa niečo stalo na dialnici, nejaká škaredá nehoda a to je príčinou uzavretia.
Pokračovali sme teda starou cestou na Trnavu kde sme sa vrátili späť na diaľnicu a rúbali
domov. Nakoniec sa to predsa podarilo a ja odstavujem motorku vo svojej garáži. Tečie so mňa
voda po zosadnutí z mašiny, ktorú obímam a ďakujem jej že ma na celom výlete podržala pevne
na ceste a nič sa nestalo. Stav tachometra sa mi zastavil na čísle 7634km za 13 dní...
Kráčam hore schodmi domov a jediné skvelé čo ma napadá je horúca vaňa. V hlave sa mi premieta
celý výlet ako nejaký film a ja s úsmevom na tvári prekračujem konečne prach svojich dverí...




Toľko odo mňa. Palino má tiež cestopis ale ten by mal byť uverejnený na motocykli.sk
niekedy v zime.


Slavo

__________________________________________________
Visited countries:
(SK) (CZ) (H) (D) (PL) (A) (RO) (SLO) (HR) (MNE) (BIH) (LV) (LT) (EST) (RUS) (N) (FIN) (S) (BG) (SRB) (GR) (TR) (GE) (AL) (RKS) (MD) (UA) (B) (NL) (F) (GB)
Email: slavo2604@gmail.com


Naposledy upravil Slavo dňa So 18 september 2010 - 9:55, celkom upravené 1 krát.
Návrat hore Goto down
robob

avatar

Počet príspevkov : 332
Reputácia Reputácia : 4
Mesto : Rakovice pri Piešťanoch

OdoslaťPredmet: Re: NORDKAPP ROUTE 2010   Pi 17 september 2010 - 23:24

och, precital som to na jeden sup, Slavo paradne citanie, klobuk dolu pani za odvahu yeah

__________________________________________________
DL650A K09 Orange
Návrat hore Goto down
bruno75

avatar

Počet príspevkov : 262
Reputácia Reputácia : 2
Mesto : Trnava, SK

OdoslaťPredmet: Re: NORDKAPP ROUTE 2010   So 18 september 2010 - 18:27

Slavo...paradne zdokumentovane yeah
Musel to byt nadherny zazitok so vsetkym co k tomu patri. Este raz klobuk dolu a uz sa tesim na vase dalsie plany?
Ozaj co planujes na dalsi rok?
Návrat hore Goto down
Zolike

avatar

Počet príspevkov : 1342
Reputácia Reputácia : 30
Mesto : Galanta, Slovakia

OdoslaťPredmet: Re: NORDKAPP ROUTE 2010   Ne 19 september 2010 - 13:59

Slavo, perfektne zdokumentované, parádne sa to čítalo...vdaka.. yeah

__________________________________________________
DL650 K08 Yellow expres, padací rám givi, deflektor, vyhr. rúčky Oxford, prídavné svetlá SW motech, hliníkové kufre Zagres, navi Garmin Zumo 660,scala rider G4, contour HD

život je krátky , svet je velký
SK CZ A H PL DE HR RO BIH MNE AL MD UA SRB BG TR GR MK ITA SLO
Návrat hore Goto down
Slavo

avatar

Počet príspevkov : 3703
Reputácia Reputácia : 43
Mesto : Senec/Čertovica

OdoslaťPredmet: Re: NORDKAPP ROUTE 2010   Ne 19 september 2010 - 18:02

pre BRUNO:
predbezne planujeme zas JUH a to: sever talianska, juh francuzska, juh spanielska a portugalsko. Presnu trasu este nemame prespekulovanu. Tam by som rad siel celou
cestou popri pobrezi, taliansko zas alpy a tak. Portugalsko mozno zraz Farro.
Cestou spat urcite bude aj Svajciarsko - to mi chyba na mapke tiez :)
Planovat to zacneme asi ako Nordkapp t.j. v zime ked sa nejazdi.
Mal by som ist s EASYRIDER-om a snad sa aj PALINO prida.
Trasa okolo 7000km.

Robi, Zoli, Bruno dakujem za pozitivne ohlasy. Cestopis som prepisoval z denika do PC
tusim tyzden. :)



__________________________________________________
Visited countries:
(SK) (CZ) (H) (D) (PL) (A) (RO) (SLO) (HR) (MNE) (BIH) (LV) (LT) (EST) (RUS) (N) (FIN) (S) (BG) (SRB) (GR) (TR) (GE) (AL) (RKS) (MD) (UA) (B) (NL) (F) (GB)
Email: slavo2604@gmail.com
Návrat hore Goto down
hope

avatar

Počet príspevkov : 114
Reputácia Reputácia : 1
Mesto : bratislava DNV

OdoslaťPredmet: Re: NORDKAPP ROUTE 2010   Po 20 september 2010 - 23:36

Veľmi pekné čítanie. V duchu závidím čo ste všetko zažili.
Je dobre, že ste takéto niečo absolvovali a takýmto pútavým spôsobom popísali.
Ďakujeme.
Návrat hore Goto down
Slavo

avatar

Počet príspevkov : 3703
Reputácia Reputácia : 43
Mesto : Senec/Čertovica

OdoslaťPredmet: Re: NORDKAPP ROUTE 2010   Po 18 október 2010 - 22:12

clanok je konecne uz aj na motoride.sk


clanok je tu! KLIK!

__________________________________________________
Visited countries:
(SK) (CZ) (H) (D) (PL) (A) (RO) (SLO) (HR) (MNE) (BIH) (LV) (LT) (EST) (RUS) (N) (FIN) (S) (BG) (SRB) (GR) (TR) (GE) (AL) (RKS) (MD) (UA) (B) (NL) (F) (GB)
Email: slavo2604@gmail.com
Návrat hore Goto down
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: NORDKAPP ROUTE 2010   

Návrat hore Goto down
 
NORDKAPP ROUTE 2010
Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore 
Strana 1 z 1

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
V-STROM KLUB SLOVENSKO :: CESTOVANIE :: Cestopisy-
Prejdi na: