Zúčastnení:
Slavo / DL650
Lajos / DL650
Mirco / DL650
Gabka / Kawasaki ER6-F
Cieľ výjazdu:
Duchonka - Podhradie - Havran
Prejazdené km:
cca 400km
Cestopis:
Je krátko po pól deviatej ráno v nedeľu a ja rozospatý hľadám v perine a pod vankúšmi mobil. Nakoniec ho nachádzam a vytáčam Lajosa či ide na výjazd. Lajos mi oznamuje, že už tankuje v Bernolákove a smeruje ku mne. Takže rýchla ranná hygiena do 5 minút a už som naťahoval moto-oblečko na seba. Smejem sa a je mi príjemne na duši lebo len pred pár hodinami, konkrétne o 23:30 som sa vrátil z výjazdu a už ráno idem na ďalší. Áno! Myšlienku mi už prerušil Lajosov laďák pod oknami tak som mastil dole do garáže... Pipinka, moja čierna krásna motorečka stála v pozore a celý natešený ju štartujem a spolu s Lajošom to režeme rýchlo D1 na OMV pri Seredi, kde nás u čaká Mirco, náš šaman! Samozrejme, opäť vďaka mne meškáme pár minút a Mirco oznamuje pokutu 5 Euri za meškanie do kasy klubu :)
Tohto výjazdu sa netradične nemohol zúčastniť Zolike a zas na druhej strane tento výjazd bol zaujímavý najmä účasťou našej novej členky GABIKY, ktorá nás čakala v Nitre na čerpačke a po tretie tento výjazd je spojený so spomienkou na našeho kamaráta Ivana Labáta a je venovaný jeho večnej pamiatke v našich srdciach...
Takže pohli sme sa smer Nitra, kolónu som viedol ja. Počasie úplne vyšlo a bol naozaj krásny letný deň. Po príchode do Nitry spoznávame Gabiku a zoznamujeme sa. Má nádhernú striebornú Kawasaki ER-6Fku... Náš cieľ je jasný – Duchonka. Pokračujem vo vedení kolóny, za mňa som dal Gabiku potom Mirca a koniec stromo-kawového hada uzavrel Lajos. Nahodil som pohodové tempo 90km/h mimo obce a užívame si slovenské bundesky (obyčajné cesty druhej a tretej triedy). Smerujeme po „513“ na Hlohovec a potom po „514“ v Nemčiciach ideme na Prašice až do Duchonky. Cestou spoznávame opäť cestný primitivizmus v podobe chlapíka, ktorý bol vodič auta a na kolenách mal dieťa asi 5 ročné. Zastal v strede cesty a rozprával sa cez okno s babkou a ani ho len nenapadlo, že tým zablokoval nás a že ohrozuje ostatných, seba a dieťa na jeho kolenách. Stojíme za ním pár sekúnd a nič tak preventívne som mu zatrúbil a trochu zlostne vo vyšších otáčkach ho obišiel...
Po príchode na Duchonku sme to odparkovali pred reštauráciou pri priehrade. Nechem byť nejaký kritik ale parkovisko katastrofálne. Štrk a biely piesok a prach a parkovisko do kopca...
Toľkým ponikateľom tu ešte chýba istá kultúra, že človekovi je niekedy biedne nad tým.. Usadili sme sa a Gabika nás pozvala na kofču. Porozprávali sme sa a potom sme sa postavili, zložili šiltovky na stôl a venovali našemu zosnulému kamarátovi Ivanovi Labátovi minútu ticha. Mal som pocit, že celá reštaurácia stíchla, lebo naozaj nastalo ticho a ľudia zjavne pochopili náš akt a ja som mal pocit aj presvedčenie, že Ivan nás vidí a spomínal som v hlave na moje zoznámenie a strávené spoločné chvíle na výjazde v Nemecku... Ivan budeš nám všetkým chýbať a prajem Ti večný pokoj v nebi...
Na Duchonke bolo celkom fajn a ďalej po nahliadnutí do mapy sme sa rozhodli pre obed a to pečené ryby ktoré robia neďaleko Duchonky. Šli sme tam zaujímavou úzkou cestičkou lesom a bolo to fakt naskok. Objednali sme si a srandovali. Užívali si výlet... Ryby vyzerali perfektne, veď posúdte podľa obrázkov. A chutili ešte lepšie. Vedľa reštaurácie mali umelé jazero kde ich chovali. Hmm parádne kusy, mal skoro pocit že to sú pstruhokapre... Čo čert nechcel, začali nálety osí, ktoré žerú všetko aj rybie mäso takže som sa zahnal a prask!!! Sviňa osa ma poštípala do prsta ľavej ruky. Pohotovo mi žihadlo rýchlo Lajos vytiahol a za chvilu poštípala osa aj Lajosa keď si ľahol do ruky. Hovorím si, no pekne, dvaja pacienti za pár minút, len nech to neopuchne aby som mohol jazdiť na moto. Chvalabohu mne to len trochu opuchlo lebo sme hneď vytiahli to žihadlo. Pokračovali sme ďalej, na základe Mircovho nápadu – na zrúcaniny hradu do obce Podhradie. Keď sme tam prišli, už nás vítal miestny ujo a my sme zagúľali očami keď nám Mirco ukázal kam máme pešo vystúpiť. Ale v pohode, stálo to za to a vyšverali sme sa tam. Pobehali sme tam po hradbách a nakoniec sme si ľahli na trávu a srandovali. Bolo trošku teplo tak som stiahol moto gate a Lajos sa zas vyzul a Mirco rozpríval o bobuliach a semiačkach a to ako sa stať vodníkom, hehehe. No strašná sranda !
Potom Gabika navrhla aby sme skočili na prechod Havran pri Piešťanoch tak sme šli. Cestou nás moje GPS zaviedlo do stredu dediny a potom poslalo naspäť na hlavnú cestu ale to nevadilo a len pridalo na nálade. Na Havrane sme si dali kofču a potom sme odprevadili našu Gabiku do Nitry. My sme to potom strihli na Kaskády a potom k Mircovi na kávičku. Po káve sme sa rozlúčili a ťahali diaľnicou domov. V Senci som sa odpojil od Lajosa a bolo niečo po 20tej hodine keď som prišiel domov.
Tento výjazd bol naozaj ukážkový, bezpečný a krásny a celý venovaný Ivanovi.
Ďakujem za každú minútu čo som s Vami, priatelia, mohol stráviť. Bolo mi s Vami veľmi príjemne....
pripravil Slavo
Fotky:
Ďakujem Gabike za 50 fotiek, sú krásne, dávam na fórum len nejaký výber, je toho veľa...