Tento cestopis je hrubý náčrt pôvodného cestopisu, napísaný na rýchlo, kým sú spomienky čerstvé a živé. Dodatočne bude doladený o ďalšie zážitky aj o ďalšiu osobu ktorú som stretol na Slovesnko-Poľských hraniciach.
NORDKAPP TOUR 2013
27.06.-10.07.2013
V hlavnej úlohe: dážď, komáre, kreditná kartaVo vedľajšej úlohe: DL650 V-Strom a Feri Easyrider Varga27.06. - SK/PL (803 km)
Nastal deň "D". Po mesiacoch plánovania, sedenia pred počítačom, čítania cestopisov, prišiel čas vyraziť na vlastné dobrodružstvo. V pláne bolo dostať sa k mestu Ostrów Mazowieczka v Poľsku. Malo to byť pohodlných 740 km ale vďaka obchádzkam kvôli uzatvoreným cestám z toho bolo 803 km a pár hodín navyše. Pomaly sa stmieva, a aj keď okolité borovicové lesy lákajú na wild camp, rozhodnem sa pre pohodlnejšiu alternatívu. V jednej slepej uličke nachádzam prázdny Motel. Po krátkom jednaní mi pani recepčná ponúkne izbu za 15 €, čo sa nedá odmietnuť.
28.06. - PL/LT/LV/EST (848 km)
Ráno vstávam skoro. Som rozhodnutý sa dostať až pred Tallinn aby som na tretí deň ráno stihol trajekt do Fínska. Hneď ako vyrážam, ma zastihne dážď a drží sa nado mnou cez 4 štáty. Veľmi rýchlo zisťujem, že investícia do kvalitných nepremokov nebola zbytočná. Litvu prejdem po jednotvárnej a nudnej trase. Lotyšsko sa mi celkom páči, oplatilo by sa tam vrátiť niekedy a prejazdiť si. Estónsko je podobné k Lotyšsku. Tu sa už nestmieva tak rýchlo ale po celodennom daždi netúžim po ničom inom ako teplej sprche. Odbočujem z hlavnej cesty, pár km-ov od Tallinnu a nachádzam pekný Motel na úrovni. Tu sa už nedá zjednať z ceny, Motel je skoro plný, tak beriem čo mi ponúknu. Izba za 24 € mi vyhovuje, hlavne nech tečie teplá voda.
29.06. - EST/FIN (661 km)
Skoro ráno vyrážam, ako ináč za dažďa, aby som stihol trajekt do Helsink o 08.00. Ale 30 min. pred vyplávaním tam musím byť, tak mi nezostáva čas na Tallinn, čo trošku aj ľutujem. Pri okienku kupujem lístok, čo stojí 42 € a odtiaľ ma rovno nanavigujú na trajekt, kde odparkujem motorku. Personál mi podáva gurtňu, aby som pripevnil motorku. V živote som to nerobil, tak prvý krát prosím o pomoc po anglicky "Can you help me?". Personál len krúti hlavou, ale pomôže. Ja som už vtedy vedel, že aj po vylodení mi bude musieť vyslobodiť motorku ale to som si nechal až na po tom. Trajekt je obrovský. Vo výťahu pozerám, že má 8 poschodí. Bude problém nájsť sám seba, nieže motorku. Blúdim po rôznych poschodiach, prezerám obchody, kaviárne. 2 hodiny ubehnú ako nič.
Po vylodení ma Helsinky uvítajú dažďom. Pomaly mi to berie náladu ale nedám sa zlomiť. Vyrážam do mesta. Krátka a rýchla exkurzia stačí v tomto počasí, radšej sa vydám na východ, smerom k Ruským hraniciam. Asi 50 km od Helsínk vykukne slniečko. Paráda..., krásne cesty, ešte krajšia príroda, túto časť Fínska si jednoducho užívam. Až kým mi nedôjde voda. Zastavujem sa v obchode a kupujem 2x1,5 l minerálnej vody za 6 €!!! V hlave rýchlo prerátavam, či mi budú peniaze stačiť.
Pokračujem ďalej k mestečku Savonlinna, kde sa má nachádzať hrad Olavinlinna. Stojí na brehu jazera a je na neho krásny pohľad. Robím si pár fotiek a idem hľadať nocľah.
Mám mylnú predstavu, že vo Fínsku si ľahko nájdem hoci kde miesto na stanovanie. Pri ceste sú odbočky k jazerám, ktoré ale všetky vedú k súkromnému obydliu. Prestáva ma baviť stále zbytočne zchádzať z hlavnej cesty, aby som sa sklamaný vrátil späť, preto využívam služby Fínskeho kempu za 7 €. Stan si rozkladám v krásnom lese pri jazere a prvý krát zažívam aké to je, keď o pol noci je svetlo ako na obed. Viac krát sa budím, tým, že už je ráno, pritom je ešte stále noc.
30.06. - FIN (508 km)
Ráno sa budím na začínajúci sa dážď. V rýchlosti balím veci, ale kým pobalím, dážď ustane a zasvieti slnko. Všetko vybaľujem a suším. Robím si kávu a raňajky. Už sa nikam neponáhľam. Už som vo Fínsku a chcem si to užiť.
Celý deň jazdím po nádherných cestách, plných zákrut. Už aj ceny v obchodoch sú priateľskejšie ako pri Helsinkách. 1,5 minerálnej vody, v malom obchodíku kupujem za 1,75 €. Spoznávam prvé bezobslužné benzinové čerpadlá. Kreditka VISA funguje 100%-ne.
Mám v pláne potiahnuť pred Rovaniemi. Predvečer opäť skúšam vedľajšie cestičky, ktoré vedú do lesa k jazeru ale opäť sklamaný. Všetky cestičky vedú k rodinným domom. Preto opäť využívam kemp pri meste Rauna. Je to krásny kemp tesne pri ZOO a nocľah ma stojí 7 € v stane.
01.07. - FIN (496 km)
Ráno ma budia hromy a blesky a samozrejme neodmysliteľný dážď. Zažívam svoju prvú škandinávsku búrku. Poučený z predošlého dňa, nezačnem sa baliť ale čakám v stane kým búrka ustane. Pritom nerôzne sledujem, či stan odolá ale zatiaľ všetko ok. Dážď ustál. Pokojný vyliezam zo stanu a odchádzam do sprchy. Po rannej hygiene zisťujem že opäť prší. A riadne. Iba v slipoch a s uterákom stojím pod strechou a sledujem svoj stan, ktorý je asi 70 m odo mňa. Rozmýšľam čo je lepšie. Dobehnúť k stanu a zmoknúť alebo zostať stáť v slipoch pod strechou. Zostávam a čakám...a čakám...a čakám. Po hodine a pol dážď ustane, ja si balím veci a vyrážam navštíviť Santu a polárny kruh.
Znova prší a mne je už jedno. Santa park je krásne miesto a snom každého dieťaťa. Všetko sa tu točí okolo Santy a vianoc. Samozrejme za dobré peniaze, lebo ani tu nie je nič zadarmo. Fotím sa so sympatickou spoločníčkou Santy, aspoň to je zadarmo. K dedovi už neidem. Iba to že ma za ním pustia, stojí 17 € a ďalších 10 € fotka s ním. Radšej sa vydám nájsť polárny kruh. Nie je to žiadny problém. Je dobre značený tabuľami. Tak ako u Santy, aj tu sa všetko točí okolo peňazí. Fíni si z toho urobili parádny obchod. Samé suveníry, plno turistov. Každý sa chce odfotiť na čiare, ktorá značí polárny kruh. Aj ja sa tlačím a robím si fotky.
Pokračujem ďalej a už vôbec neodbáčam z cesty, radšej sa zastavím v najbližšom kempe na hranici Fínska s Nórskom, pred mestom Karasjok. Kemp je úplne prázdny. Majiteľ mi ponúka krásny bordový domček za 30 € na osobu. Zjednávam na 25 € ale z peňaženky vyťahujem iba 20 €. Majiteľ prikývne a ja som spokojný sám so sebou. Množstvo komárom je neznesiteľných. Niet úniku a ani spreje nepomáhajú. Preto veci vybaľujem v moto oblečení, v rukaviciach a s moskytierou na hlave. Je to naozaj jediná vec, ktorá pomáha.
Unavený padám do celkom pohodlnej postele a ihneď zaspávam.
02.07. - FIN/N (579 km)
Úplné svetlo v noci sa opäť zahráva mojimi zmyslami. O 03.30 otváram oči a už neviem naspäť zaspať. Hodinku sa len prehadzujem v posteli. Dlhšie to nevydržím a o 05.00 už mám pobalené veci. O pár hodín neskôr zistím, že to bol asi osud, ale o tom neskôr.
Karasjok prechádzam skoro ráno. Všetko zatvorené, aj zmenárne. Pokračujem k najbližšiemu mestu, ale okrem benzinky nič nie je otvorené. Nerôzny, či sa dostanem na Nordkapp, keď nemám u seba hotovosť, pokračujem ďalej. Na ďalšej benzinke ma párik z Talianska ubezpečuje, že kreditka všetko istí. Medzitým dostanem aj sms od Slava z domu, ktorý ma tiež uisťuje, že dá sa platiť aj kreditkou. Super, vyrážam k môjmu hlavnému cieľu Nordkapp. Cesty sa začnú krútiť, stromy miznú, mení sa príroda. Ale čo je hlavné, svieti slnko. Moje prvé ráno, kedy nemoknem. Vchádzam do prvého tunela, do druhého. Ani sa nenazdám a stojím pred tunelom Nordkapp. Fantastické! Tak som tu! Vchod na ostrov. Vedie cez tunel 212 m pod morom a má 6870 m. Je to zážitok. Púšťam sa dole a následne hore. Super. Ako vychádzam z tunela, slnko svieti a ja točím plynom aby som aj Nordkapp stihol v tomto počasí. Pred sebou nevidím žiadny mrak, čo je dobré znamenie. Krásna cesta, plná zákrut. Neviem prečo, ale asfalt je v strede vyfrézovaný, čo mi občas roztancuje predok motorky.
A je to tu!!! Som tu!!! Dokázal som to!!! Vidím brány na Nordkapp!!! Platím 245 NOK, čo je v prepočte asi 31 €. Rýchlo odparkujem motorku, odhadzujem veci, beriem si len to najdôležitejšie a to foťák (a doklady samozrejme). Ohromné, žiadny mrak!!! Slnko praží, je príjemných 24°C. Som na NORDKAPP-e!!! Fotím ako šalený, posielam množstvo sms. Prechádzam budovu, nakupujem suveníry. Emócie so mnou lomcujú, je to nádherný pocit. Ešte si trošku posedím, hľadím na kovový glóbus na podstavci, kochám sa výhľadom na more, nasávam tú atmosféru. Severnejšie už nevedie cesta, tak je čas to otočiť na juh. Jedným posledným pohľadom na glóbus sa lúčim s Nordkappom. Ešte pred tým ako vojdem do tunela a opustím ostrov, ma chytí búrka. Hromy, blesky, dážď, a všetko to smeruje na Nordkapp. Aké šťastie to skoré vstávanie. Bol to osud? Neviem, ale som rád že to tak bolo.
Myšlienkami na Nordkapp si ani nevšimnem km-re, a už som pri meste Alta. Tu si ochutnávam 30 dkg-vý hamburger za 20 €! Chutí fantasticky, len tá blbá príchuť z tej ceny. Okolie mesta je krásne ale samé skaly a kamene, kde len ťažko ukotvím svoj tunelový stan. Vraciam sa do mesta a odbočujem do prvého kempu. Stanovanie ma stojí 13 € a to bez sprchy. Za sprchu sa platí zvlášť, 10 NOK. Zaspávam s dobrým pocitom, že som zažil krásny slnečná Nordkapp.
03.07. - N/FN/S (490 km)
Ráno bežná kontrola motorky. Zisťujem, že zo zadnej pneu mi trčí klinec. Chvíľku rozmýšľam či tam ponechať alebo vybrať. Rozhodnem sa vytiahnuť a dôverovať Ultrasel. Vyťahujem klinec, vzduch rýchlo uniká ale zároveň sa objavuje modrá tekutina. Trošku prská pod tlakom, preto roztáčam koleso a Ultrasel plní svoju funkciu. Utesňuje dieru. Ja dohusťujem uniknutý vzduch a pokračujem v ceste. Od tej doby pravidelne kontrolujem tlak v pneu ale už nemusím dohusťovať, tlak zostáva stály. Ultrasel naozaj funguje!!!
Prechádzam krátky úsek cez Fínsko a opäť som vo Švédsku. Na odpočívadle sa bavím s párikom z Fínska. Chlapík mi vysvetluje, že oni boli na Nordkappe v ten deň ako ja ale až po obede. Bola taká hmla, že nevedel spraviť fotky s priateľkou pri glóbuse, lebo ich nebolo vidieť keď bol 10 m od nich. Aké šťastie som mal s tým skorým vstávaním.
Blížim sa k mestu Gäliveri. Spomínam si ako tu v 2010 Slavo a Palino strávili noc na stretnutí motorkárov. Preto aj ja vyhľadám ten kemp a ubytujem sa tam za 10 €. Kemp sa nachádza v krásnom borovicovom lese, plnom veveričiek, ktoré sa ihneď vrhnú na motorku a na stan cieľom niečo ukradnúť. Štípance od komárov už ani necítim. Je to zvláštne. Nechápu to ani poliaci, ktorí stanujú vedľa mňa. Oni smerujú na Lofoty. Neustále sa sprejujú a pýtajú sa ma, ako to, že mne to nevadí. Vysvetlujem, že po toľkých štípancoch už ani im nebude vadiť. Nie sú z toho nadšení.
04.07. - S (420 km)
Z Gäliveri pokračujem ďalej na Jokkmokk, kade prechádza polárny kruh vo Švédsku. Aj tu je krásne. Nie je tu toľko suvenírov, obchodíkov ako vo Fínsku ale je to tu pekne vybudované pre návštevníkov. Po ceste si všímam množstvo odbočiek, ktoré vedu do lesa k čistinke. Na jednej takej odbočke odbočujem aj ja a po pár metroch som uprostred lesa na malej čistinke. Ideálne pre wild camp. Za asistencie komárov si rozkladám stan a idem si prepátrať okolitý les. Nachádzam tu množstvo jelenieho trusu, čo znamená, že to tu žije. Napriek tomu zostávam. V noci sa budím na pohyb okolo stanu. Je svetlo, napriek tomu nič nevidím cez stan a vyliezať sa mi nechce. Tak spím ďalej.
05.07. - S/N (508 km)
Ráno zamračené, tak pre istotu, ale už aj zo zvyku si obliekam nepremoky. Okolo obeda sa pustí leják. Na obed sa zastavujem za mestom Krokom v nemeckej reštaurácii. Majiteľ mi kreslí itinear, so zaujímavosťami po trase smerom na Trondheim. Super, aspoň nebudem mať jednotvárnu cestu. Sú to dva krásne vodopády a jeden závod na výrobu čokolády.
Celý zmoknutý stojím pri zaujímavom kempe, ktorý ako zisťujem nie je klasický kemp ale slúži pre rybárov. Majiteľ sa ma pýta, či som prišiel loviť ryby. Blbo prikyvujem že áno, tak pýta odo mňa za nocľah v stane 5 € aj so sprchou! No paráda. A to som už v Nórsku pred Trondheim.
V noci obrovská búrka, ktorej už ani stan neodolá a vytrvalo začne kvapkať do vnútra. Som príliš unavený aby som to riešil, tak spím ďalej. Ráno balím mokré veci a pokračujem na Atlantic Road.
06.07. - N (482 km)
Trondheim obchádzam južnou stranou a smerujem k svojmu dnešnému cieľu k Atlantic Road. Vyzerá na krásny slnečný deň. Jeden tunel za druhým, po prvý krát prechádzam cez fjord kompou. Pri tabuli, ktorá značí začiatok Altlantic Road, stojím a pripravujem svoj foťák. Jazdím na Atlantic Road, s výhľadom na Atlantický oceán a na okolité ostrovčeky. Objavuje sa známy most, ktorý je skrútený ako vývrtka. Zaujímavé riešenie. Robím si fotky za jazdy. Za mostom sa otáčam a prechádzam ho aj opačným smerom. Perfektný zážitok.
Pokračujem ďalej na Trollstigen. Slnko stále praží a ja si užívam jazdu po serpentínoch. Prechádzam 11 serpentín s ostrými vracákmi, čo je vlastne cesta Trollov, čiže Trollstigen. Na vrchole je veľké parkovisko s budovou a s výhliadkou. Kupujem suveníry, fotím cestu hore a pokračujem na Geirangerfjord. Opäť sa mi naskytá nádherný pohľad. Nie nadarmo je Geirangerfjord najnavštevovanejším fjordom v Nórsku. Krása.
Nemám šťastie na wild camp. Samé skalné útesy. Jediná zelená plocha je miestny kemp pod horou Dalsnibba. Jedna noc v stane ma stojí 17 €, čo sa mi zdá veľa a ešte k tomu bez sprchy. Rýchlo staviam stan, lebo mraky sa zbiehajú nado mnou a o chvíľku už prší.
07.07. - N/S (595 km)
Ráno zase všetko mokré. Balím si veci a vyrážam na horu Dalsnibba, ktorá sa týči vo výške 1476 m a k jeho vrcholu vedú nádherné serpentíny. V polovičke cesty stojím aby som si urobil zopár fotiek. Zisťujem že mi chýbajú kľúče od kufrov. Prehľadávam si vrecká ale nič. Vraciam sa do kempu, kľúče nikde. Našťastie mám náhradné ale aj tak ma hnevá strata kľúčov. Opäť sa vydávam na horu Dalsnibba a pokračujem v ceste smerom na Oslo a Švédsko. Po ceste sa zastavujem pri drevenej búde, kde ponúkajú burger z losa. Perfektné raňajky si myslím. Burger však obsahuje viac rozmočenej žemle ako mäsa, tak sklamaný že som vyhodil 12 € pokračujem ďalej.
Oslo prechádzam menšími problémami. Vchádzam do tunela kde mi odchádza signál GPS. Samozrejme v tuneli viac odbočiek, ja idem stále rovno. Chyba. Po výjazde z tunel mi Garmin prepočítáva trasu a vedie ma naspäť. Opäť zle odbočujem ale na tretí krát som už správne a naberám smer Švédsko.
Jazdím po dvojprúdovej rýchlostnej ceste, preto ani nerozmýšľam nad wild kemp ale unavený odbočujem do prvého kempu po ceste. Platím 15 € ale stan si rozkladám na rovnej trávnatej ploche a v cene je aj teplá sprcha.
08.07. - S/DK (575 km)
Ráno, na moje prekvapenie svieti slnko a konečne si balím suché veci. Do Dánska prechádzam cez krásny most, ktorý je spoplatnený 25 €-mi za motorku. Vlani som jazdil po moste Bosporus, ktorý spája 2 kontinenty v Istanbule, ale tento most je iný. Prejsť týmto mostom je nádherný zážitok. Málo áut, krásny výhľad na more na obidvoch stranách. Vchádzam do Kodane. Mám obavy či sa tam neocitnem v tej najväčšej premávke, keďže je po obede okolo 16.00. Kodaň ma ale prekvapí. Skoro každý tam jazdí na bicykloch. Majú vlastnú cestu s vlastnými semaformi a majú prednosť pred vozidlami. A funguje to. Nikto netrúbi, každý jazdí ohľaduplne. Preto mi nerobí problém cez mesto sa dostať k pobrežiu, kde už na mňa čaká Malá morská víla. Krásna.
Úplne nadšený z Kodane pokračujem v ceste smerom na Gedser. Nie len v Kodani ale v každom meste sa jazdí na bicykloch čo sa mi veľmi páči. Keď som už spoznal kempy vo Fínsku, vo Švédsku, v Nórsku, tak chcem vyskúšať aj kemp v Dánsku. Nesklame ma. Za noc v stane si majiteľ vypýta 7 € a pri stane mám aj drevený stôl s lavicou.
09.09. - DK/D/CZ/SK (1094 km)
Dnes mám v pláne cez Nemeckú diaľnicu potiahnuť po Prahu. V Gedser sa naloďujem smerom na Rostock. Plavba rýchlo ubehne, iba 1h 45 min, čo ma ale stojí 62 €. Po vylodení naberám smer Praha. Do Prahy vchádzam okolo 20.00 h. Začínam pociťovať blízkosť domova, tak sa rozhodnem že to potiahnem až domov. Je mi jasné že ma čaká náročný presun, veď pred sebou mám ešte 380 km a už je 20.00.
Domov prichádzam o 01.30 h. Ráno som ešte raňajkoval v Dánsku, obed som si dal v Nemecku, večeru v Čechách, lebo doma ma už čaká sladký dezert v podobe mojej milej.
Unavený ale s dobrým pocitom padám do postele. Už do svojej. Už ma netrápia komáre, už ma netrápi dážď. Som doma.
So 6 apríl 2024 - 12:50 pre Zolike
Calendar
Predmet: NORDKAPP TOUR 2013 
Jedným dychom prečítané.
Slavo
