2009 05 17 Vyjazd po krásach záhoria...

Je nedeľa ráno a úž nedočkavo volám Mirca či platí výjazd. Mirec ma samozrejme ubezpečil že áno a už som bol skvele naladený a nohy mi už točilo do V-čka hehehe... Rýchlo som hodil frajerku domov a cestou som stretol nádherného
červeného stroma. Ešte si hovorím, kurnik keby vedel, že máme výjazd, určite by rád šiel s nami. Neskôr sa dozvedám, že to bol Lajoss, jeden z nás hihi...
Dorazil som domov, skočil do moto oblečenia ako Bruce Lee a už sa mi zahrieval stromček v garáž. Ani nie po minúte už pred barákom stáli ďalšie moto-missky, žltá kráska Zóliho a čierna exotika Mirca :) Takže v trojke spolu a chutne vyrážame na PK babu kde máme zraz o jednej. Po pár metroch si neviem vynachváliť jazdu na strome, úplne nažhavený otáčam plynom do tých 110km/h a vychutnávam pocit jazdy. Krásne zákruty na babe a akcelerácia stromčeka je neuveriteľná a fakt dosť dobrý pocit aká je všestranná naša kráska V-Strom... Konečne sme dorazili hore kde nám už kývajú ďalši statoční stromčekári. Zoznamujeme sa a ja spoznávam nových priateľov Bruna na bielej ľadovej kráske a Lajossa na tej červenej sexici!!! Joj až srdce podskočilo. Po krátkej zoznamovačke a debatke čakáme na posledného stromca STANIho. Konečne dorazil na krásnej modrej topmodelke a už sme boli kompletní.
Konečne sme sa pohli pekne za sebou a ostatní motorkári na babe nás prepichovali pohľadmi a s úžasom dívali a padali im sánky nad tou krásou čo ide z baby preč - naše stromčeky. Po pár zákrutách cestou dole na Pernek mi zodvihol adrenalín jeden červený skisnutý jogurt posratý ktorý nás bezohľadne prebiehal a zbytočne riskoval zdravie seba a nás. To je aj dôvod prečo ja superšport nemusím a nikdy ani nebudem mať.
Vzduch rozrážal Zolike a musím vyzdvihnúť ako nás pekne viedol a prispôsobil tempo kolóne 6 stromčekov. klobuk dole Zoli. Po krásnej záhoráckej Route-66 obkolesenej borovicami a inými porastmi sme išli cez Malacky potom Velké Leváre, kde sme stretali dve nádherné ženské stvorenia pri ceste, až som preglgol keď sa na mňa jedna usmiala, a odbočili sme cez Závod na prvú zastávku trate - jazero pri Tomkoch. Tam sme si dali malé občerstvenie a pózovali s našimi kráskami pred objektívom Stana. Bohužiaľ pre krátkosť času a pracovné povinnosti nás musel opustiť Bruno, ktorý sa vrátil domov. Po rozlúčke s Brunom, vzduch rozrážal ďalej Zolike a pohodové tempo a krásy prírody nám všetkým točili kútiky úst do príjemného úsmevu... Šaštín stráže sme prebehli a už sme dorazili k ďalšiemu jazeru na záhorí. Bohužiaľ nepamätám si lokalitu ale bolo tam tiež pekne. Z tade sme sa pohli kľukatými cestičkami až cez vojenský priestor kde bol položený nový asfalt a to bol úplný zážitok isť tou cestou. Začal som trochu pochybovať o záhorákoch a napádali ma o nich vtipy potom čo som videl závory pri ceste a pekne sa postavil na motorke a čakal som že prejdem cez želez.kolaje a tam nič len cesta... Hmm. Po pár kilometroch to isté. Nevedel som si to vysvetliť že kde zmizla trať. Potom mi dodatočne vysvetlil Zoli, že je to ohraničenie vojenského priestoru keď majú povedzme cvičenie a tak. Ale musím natrieť aj iných, videl som v späťákoch že aj jazdci za mnou sa postavili do stúpačiek a čakali na želez.priecestie hahahaha... Takže nebol som sám uvedený do omylu..
Ani neviem ako a už sme prechádzali Súložnicou a Rozkošníkom a v Perneku sme to odbočili späť na babu. Krásne zákruty a na vrchole opäť padli sánky motorkárom keď videli našu výpravu stromov, tuším v tú sekundu naozaj každe oko čo tam stálo pozeralo na nás :)))) tak som pekne vypučal hruď nech ma fotia nech ma vidia hehehe a pekne dolu za sebou ako káčatká sme rezali zákruty. Asi v polke PK Baby bola odstavená a rozbitá motorka SS (dodatočne som sa dozvedel, že motorkár zostrelil nejakého cyklistu) čo ma opäť utvrdilo v tom aká je cesta cez PK Babu nebezpečná práve kvôli moc preadrenalínovaným motorkárom a majiteľom športových áut... Pokračovali sme do poslednej našej zastávky a to bolo mŕtve rameno pri Jelke kde sme si objednali klobásu. Neviem či to bolo našim čarom, šarmom a krásou čo z nás vyžarovala ale bohužiaľ čašníčka vo veku do 17 rokovnám poplietla objednávku a doniesla o jednu klobásu menej. No a čierny peter vyšiel na mňa. Samotná príprava jedál trvala dobrých 30 minút preto som radšej už nedoobjednával. Po krátkej chvili nám slečna oznámila že už nemajú chlieb. No bola to celkom sranda. Ale nakoniec dostali chlieb aj napriek kríze o ktorej hovoria media celé dni... Stando spáchal šľachetný čin a rozdelil sa so mnou s jeho jedlom. Ďakujem Stani. Všetkým nám chutilo a už sme stáli pri stromoch a opäť pózovali do objektívu Standa. Následne sme sa rozlúčili a šli pekne domov.
Výlet to bol naozaj krásny, išli sme pekne v kolóne a bezpečne rýchlosťou, ktorá každému vyhovovala vďaka tebe Zoli.





Cestopis vytvoril,

UKsLaVo