Zopár čisiel na začiatok:
Motorky: 2 až 3 ks – Suzuki V-strom, Honda Shadow, (trošku
Suzuki Bandit)
Posadka: Lajoš, Lubeno, Roman (ladvina-Lajosov bratranec),
Robo (ladvina-Lajosov a Lubenov kamarat)
Počet km: cca 1200 – 1400
Počet vypitych flaši alkoholu (samozrejme po odstaveni
motoriek) – 0 – 300 (nikto nevie)
Začíname.
Leto v plnom prúde, sedime
v piatok pri pivečku, ––zvoní mobil (Lubenovi), Lubeno zdvíha
a počúva - no čo páni kedy sa dostavíte na chatu na Domaši?.........
a viac nam netrebalo, (kamarat Maroš velký rybar nas vola na ryby
k nemu na Domašu), minúta rozmyšlania a za dva týždne vyrážame.
Rozmyšlame s Lubenom aku
trasu zvolime. Ja hned nato, čo aku trasu, šak ideme na vychod, tak podme zo
zapadu. V stredu den pred odchodom sadame na mašiny (ja na V-strome
a Lubeno na Bandite) a ideme sa previest do Zahorskej Vsi
(najzapadneši bod SR pre tych čo prepadli zo zemepisu J). Pojazdíli sme
zahorie a samozrejme par fotečiek na kompe Zahorskej Vsi a po zahori.
Vratili sme sa domov, par pivečiek na večeru a rano vyrážame.
Štvrtok rano, stretavame sa o8.00
u Lubena v Zalesí – smer Domaša. Idú s nami aj dve auta, Milan,
Duško, Robo a deti, ale oni idu vrchom po dialnici. My labužníci na
mašinach ideme spodom a cez horske prechody. Ja berem bratranca Romana ako
ladvinu, aby som mal nejaky hendikep oproti Lubenovi na Honde Shadow (ked si
toto Lubeno prečita tak ma asi zbije).J
Cestu ani netreba opisovat, ten
kto sa vozil po Slovensku na mašine dobre pozna tie stavy aké ma pri jazdeni
našou domovinou, (vysmiaty v helme jak dvojdnove lečo).J
Iba spomeniem že sme za ten den zažili asi 300 stupnov tepla, dažď spojeny
s blatom za kamionom pri Bzenici, až po hmlu na Čertovici a zrazených
asi 57 zajacov alebo bažantov pri Giraltovcach. Okolo 19.00 prichadzame na
Domašu a už z dialky počujeme v helmách vychodnarsky prízvuk –
Kurvahošikdeste (sme v cieli). To naš kamarat Maroš z terasy reve
a mava hruškou. V helme si hovorim, nech mu len nepadne – ta hruška
(ale skoro som spadol je heh), odstavime mašiny a viac si aj tak
nepamatame..................................................................
Piatok rano 14.00 hodJ,
relax pri vode a pivečku, chlapi chytaju ryby, samozrejme im začalo brat
a ja pri udici, vytahol som najvecsieho kapra za cely vikend hahahah, hned
ma prestali mat radi a chceli mi zobrat ventilky z koliesJ.
Sobota rano 10.00 – ako obvykle,
Lajošovi na motorku ladvinu, tentokrat Lubenovho syna Luba. Naberame smer -
zraz na Zempínskej Šírave, úplne nahodu sme vystihli termín. Na šírave bol
úplny raj motorkarov, všade motorky a pekne ženy, asi kilometrovy had
motoriek sa vozi po areali a vychutnava pomalu jazdu, pridávame sa aj mi.
Pozreli sme mašiny aj na hlavnom parkovisku a išli sme svojou cestou. Na
spoločny výjazd sme nečakali a išli na chatu.
Nedela rano 10.00 - vyražame ešte
viac na vychod. Berem za ladvinu Roba, viažem si ho pavukmi k sebe, lebo
po sobotnej noci by sa asi neudržal ani na nemocničnom lehatku, mimochodom na
proti lahlom brehu Domaše sa volila v sobotu večer Miss Domaša a Robo
bol samozrejme v porote hehheh.(ale nie srandujem, čerstve hlavy sadame na
masiny) a ide sa. Hltáme kilometre po východze a vychutnavame prazdne
cesty.V nietorých dedinách na východe akoby zastal čas v 80 rokoch,
takto to aspon vnímame mi z BA (nechcem sa niekoho dotknut alebo povyšovat
sa ale nam to tak pripada). Po bludeni popri vychodnej hranici sme sa ocitli na
hraničnom prechode Ubľa. Ďalej sme sa pomotali po dedinkach kde sa asfaltove
cesty menili na polne a polne cesty končili cestičkami pre pešich,
nasledovala otočka a znova, takto sme sa asi dva krat točili. Stále sme
však neboli v našom cieli v Novej Sedlici (najvýchodneší bos SR pre
vás patkárov v škole J). Opytali sme sa na cestu staršieho pána na zastávke
autobusu že kade mame isť, všetko nam vysvetlil a na koniec sme sa ho opytali
či čaká na autobus, a on že tak. Nedalo mi, zliezol som z motorky
a pozrel odchody autobusov, autobus odchadzal z tejto zastávky za dve
hodiny, prešlo mi hlavou, že čas v týchto končinách nehra rolu
a vyštartovali sme k našmu cielu. Po nejakej polhodinke prichadzame
do Novej Sedlice. Asfaltka sa meni na rozbitu asfaltku, dva mostiky cez potok
a prichadzame k značke STOP. Zosadáme z motoriek a pozerame
okolo seba: tak toto je ten koniec sveta – nášho Slovenského .
Je tu nejaka turisticka ubytovna, dvaja maďarskí turisti a dve
odstavene auta. Ďalej po turistických značkách pokračuje túra
k Slovensko-Polsko-Ukrajinskej hranici. Ani sa neodvažujeme pokračovat na
motorkách a riskovat zastrelenie AK-47 kalašnikovomJ. Otáčame mašiny
a ideme naspat.
Na chatu na domaši prichádzame
takmer potme. Super výlet, super zážitky super pivo a super chladene.
Pondelok 9.00 – cesta domov.
Maroš nas nechce pustit, že zajtra pojdme, ale pracovne povinnosti niekedy fakt
nepočkaju. Ideme vo dvojici s Lubom. O 13.00 si davame obed na
Donovaloch, hodinka na relax a pomalym tempom tahame domov. Štastne sme
dorazili, dali sme si kofolu a pobrali sa každy svojim smerom, každy plny
zážitkov, trošku unavení ale spokojný. Pozrel som na motorku a vtedy ku
mne prehovorila :),
no čo, dame si to ešte raz? A ja že za rok určite....
Fotky pridam čoskoro, ospravedlnujem sa za pravopis, ale som
zdeformovany z mailov, pokecov a chatov J. Dufam že sa Vam moj cestopis bude páčit, fakt som dal do toho všetko a to
som mal zo slohových prác vždy za 4 hehJ.
Zdraví Vaš Lajoš.