Dnes ráno som vyštartoval smer Petřvald (pri Ostrave) no netušil som aký extrém
ma čaká. Ráno o 5-tej vyrážam trochu s pochybou keď vidím vlhké cesty v Senci.
Ani nie 20km od Senca už pekne kvapkalo a pred Piešťanmi už lialo poriadne a fúkalo.
Teplota mohla byť od 3 do 5 stupňov. Prvá zastávka a obliekam nepremok.
Pokračujem ďalej v letných rukavičkách, v ktorých som si už v Považskej Bystrici
ledva natankoval, konce prstov omrznuté. Pozerám na GPS, ešte 120km...
V Bytči odbočujem smer hranice SK/CZ Makov. Od Kolaroviec začína snežiť.
Hovorím si v prilbe tak toto mi nik neuverí a o pár kilometrov ďalej pri prechode
nejakého horského prechodu tesne pred Makovom mi už dochádza optimizmus
a na vrchole kde už je všetko biele a ja ledva vidím 2 metre pred seba kvôli
hustému sneženiu si uvedomujem, že ma zadok motorky predbieha a predok
mi vlní. Skoro som sa dosral včerajšou večerou ale ustál som to. Cez predný štít
už nič nebolo vidno, komplet biely zasnežený, štít na prilbe nestačím utierať a hneď
je zasnežený, navigačné ukazovalo všetky možne farby len nie tie čo má ukazovať.
Uvedomujem si vážnosť situácie a zastávam na vrchole horského prechodu.
Nejakí miestni si ma fotia, že to ešte nevideli. Ja sa spamätávam a fotím motorku
tiež.
Totálne skrehnutými palcami vyťahujem mobil a vytáčam Romana do Čiech,
že bohužiaľ nedojdem, bol to fakt extrém. On mi oynamuje, že u nich husto sneží
tak to len spečatilo moje rozhodnutie vrátiť sa radšej.
V priebehu telefonátu mi komplet zasnežilo celú motorku takže si začínam uvedomovať
že musím okamžite naspäť, inak nemám šancu. Sadám na moto a idem dole 20km/h
na jednotke. Chvalabohu, nik nešiel za mnou takže ma nik neznervozňoval.
Original gumy Bridgestone, ktoré mám obuté, robili čo sa dalo ale keď je cesta
komplet biela čerstvého mokrého snehu, ťažko vedieť čo je pod ním. Cestou
dolu som takto vbehol do 2 chvalabohu len meších jám, ktoré stačili roztancovať
len mierne motorku... Autá, ktoré som stretal, pozerali na mňa ako na ufo alebo
amerického prezidenta. V očiach som im čítal výrazy ako chuj, debil, blázon, samovrah
a pod. Keď som konečne uvidel mokrý afalt, skoro som ho vybozkával. Sneženie
prešlo do dažďa ale 100x som si opakoval v prilbe a tešíl sa, že radšej mokrú cestu
a dážď ako tá snehová kĺzavica a husté sneženie. V Bytči naberám smer Pov.Bystrica.
Niekde za P.Bystricou zastavujem v motoreste, kde si dávam horúcu kávu. Poľská
rodinka sa so mnou fotí pri motorke. Dcérka je veľmi prítulná, mne drgocú zuby a ona
sa smeje. Navigačne GPS dosahuje 56 milionov farieb. Maco Teddy, ktorého mám za
štítom, furt vyrehotaný a na hlave mal sneh.
Pkračujem ďalej v silnom vetre a daždi. Okolo Piešťan prestalo pršať už len sem tam
kvapka padla ale vietor stále fúka silný... Celou cestou som nestretol ani jednu motorku.
Naopak, každý sa na mňa pozeral. Keď som už konečne dorazil do Senca, stretol som
pred vchodom do garážového priestoru suseda, ktorý stratil slov keď mi uvidel ešte
zasnežené plexi a štít a rýhlo otváral garáž.
Teraz už konečne sedím naobliekaný pred počítatočom a snažím sa rozmraziť...
Zdraví vás
Slavo