TURKEY & GEORGIA TRIP 2012

Ferko, teším sa s vami, som nesmierne rád, že ste sa v zdraví vrátili a teším sa na písanie a rozprávanie vašich zážitkov.
Paráda
Prajem dobrú noc (ale myslím, že bude určite dobrá, po dlhej dobe vo svojej posteli :))

Robko, bez tvojej tašky do kufra by sa mi to nikdy nepodarilo
Od radosti že vidím záchod, so ho aj vyobjímal. A od pohľadu na posteľ som bol v siedmom nebi. A zajtra na raňajky, obed, večeru si dám niečo, čo je zo svine.

Cestovatelia vitajte doma, som rád, že ste sa vrátili v pohode a v zdraví...Teším sa na vaše zážitky..

Vitajte stastne doma turisti!

Huráááááááááááá

Ahojte kamaráti

ďakujeme za podporu a verte, že nás to veľmi potešilo keď sme po niekoľkých dňoch mali prístup
k nejakej wifine a prečítali si Vaše odkazy. Ďakujeme.

Cestu máme teda za sebou. Ja ďakujem Ferinovi a Andy za veľmi príjemnú spoločnosť počas nášho
výjazdu a som rád, že nám všetko dobre dopadlo.

Cesta bola podľa môjho názoru, maximálne dobre naplánovaná. Mali sme nádherné off-road trate od
jednoduchych az po stredný stupeň náročnosti (nezávidel som to Ferimu ktorý šiel v tandeme s Andy),
mali sme on-road trate po všetkých typoch asfaltov (jemný, hladký, zrnitý, hrubo zrnitý, prímorský zrnitý,
prímorský hladký a kĺzavý, vápencový biely, rozpadnutý v kombinácii so štrkom atď. atď.),
mali sme možnosť prejsť z obrovských výšok a mohutných hôr do vypriahnutej tajgy a suchej oblasti,
k niekoľkých moriam, do nížin a pod.
Mali sme možnosť spoznať aspoň trochu obyčajný život moslimov či turkov alebo kurtov taktiež sme mali
možnosť jesť ich jedlo a spať na ich pozemku a pod. skrátka žiť s nimi, mali sme možnosť vidieť aspoň čo
sa dalo za tých 17 dní z ich bohatej kultúry či kresťanskej (z éry grékov) alebo tureckej či kurdskej a
gruzinskej..
Výlet nám dal naozaj veľa veľa veľa zážitkov a dopadol veľmi dobre. Zvládli sme to všetko bez pádov,
zistil som že V-Strom dokáže aj nemožné - napr. jeden z najväčších extrémov bol prechod popri ceste
cez 1,5m hlboký garád a 1m široký sypkého štrku pretože cesta bola zatarasená havarovanými autami
tak si viete predstaviť akým klesaním a stúpaním sa vyštveral V-Strom na Metzeller Tourance gumách
samozrejme že nám miestny pomáhali ale aj tak.. Prechod náhornými plošinami nad 2000m.n.m., výstup
nad Nemrut Dagi po utlačenom štrku ktorý bol miestami totalne sypký a vlnilo to motorku a posledný úsek
výstupu po hline a kameňoch asi 2 kilometre a pod. aby sme vyšli do výšky 2500m.n.m. a tak ďalej...
Je toho strašne veľa, a nedá sa to takto v jednej správe napísať preto budem robiť cestopis, ktorý snáď
otlačia v MotoRoute a rád by som ho prezentoval aj na našej klubovej stránke.

Záverom: každý nás tu straší s moslimami ale pravda je taká, že moslimi v turecku či kurdi nám dali aj to
posledné čo mali. podelili sa s nami o čaj, o jedlo aj keď boli chudobní. Opravili nám motorky a nechceli
ani korunu za to. Všade sa k nám správali s úctou a pokorou. S veľkým záujmom sa k nám všade hrnuli a
pýtali sa z kade sme, kam cestujeme a hneď nás niečim úctili (väčšinou čaj). Skrátka ľudia s otvoreným
srdcom. A zabudol som, dovolili nám všetko o čo sme ich poprosili a pod.
Včera sme s Ferinom skúšali vyhrabať v spomienkach nejaké negatíva z výletu ale naozaj nás nič
nenapadlo.

Dát v podobe film.súborov a fotiek je mega veľa. Pravdepodobne bude mať film 2 diely. Dodnes neviem
pochopiť Igora Brezovara ktorý vo svojom filme na ceste do Japonska venoval tak obrovskej krajine akou
je turecko sotva 20 sekund...

Ešte raz ďakujem za Vašu dôveru a podporu. Ďakujem.


Slavo

Gratulujem k ceste a ze ste sa cely vratili.

Tisko zavidima uz sa tesim na film a rozpravanie o ceste

Istanbulské mačky a doprava... Turci väčšinou nepoužívajú smerovky ale rovno odbočia.
Majú svoj trúbiaci systém, ktorý som dešifroval asi takto:
jedno krátke zatrúbenie - znamená POZOR IDEM OKOLO TEBA, alebo aj AHOJ
dve krátke zatrúbenia - POZOR MÁM PREDNOSŤ, alebo POZOR JA IDEM
dlhé trúbenie - UHNI, ZAVADZIAŠ, ZDRŽUJEŠ

Rozhovor s kurdom


viacej vo filme... nechcem predbiehať...

vitajte doma cestovatelia

Vytajte doma
Slavo nemal si davat videa na facebook len doma slintam a pozeram ci sa niekde nieco este neobjavi

Ja od včerajška len pozerám fotky a spomínam. Ten nahúlený kurd naozaj stál za to. Bola s ním sranda ale aj sme sa báli, či nás v noci nenavštívi v izbe alebo či nás ráno spozná. Ale všetko dopadlo dobre .

pre ROMANA JAKUBA:
dufam, ze sa Vam to podari, drzim Vam palce. Tu je mala navnada (asi 30km od Iranu fotene),
cesta na Iransku hranicu)

Vítejte. Viděl jsem tu fotku na ontheroad. Hned mě to napadlo, že to tam máte asi kousek. Pěkný výlet. Jsem zvědav, co z toho dáte dohromady za foto video :-).

Kto uhádne aká rastlina to rastie na kopcoch? má u mňa pivko alebo hrušku

Čaj ;-)

sakra to bolo asi moc jednoduche...

Roman na českom stretku na jeseň

Stačilo číst ontheroad :-). Na podzim my budeme akorát na cestě na východ. Musím si tu cenu vybrat jindy :-)

slavo super som rad ze ste s5 a v poriadku a plni zazitkou dufam ze coskoro ciga a pokec

budem tesit vsetko dobreeee

Sme radi ze ste opät doma. Uz abz sme videli vas cestopis :-)

Už som zaslal Slavovi fotky. Sú naozaj super ale je ich veľa, bude treba preriediť. To bude asi najťažšie lebo každá fotka jedna spomienka.
Slavo určite spracuje prvotriedny video cestopis, na ktorý sa už aj ja teším.

Včera, ako som pozeral Slavove fotky na ontheroad, do Albánska, som nostalgicky zaspomínal na našu cestu po Turecku až do Gruzínska.

A jedna dobrá rada pre budúcich cestovateľov: - Nezvyčajné veci, príhody, ktoré vás v tom momente môžu aj rozčúliť alebo znervôzniť, budú tým najkrajším zážitkom po návrate domov . Aby som bol trochu konkrétnejší, najradšej si spomínam ako po náročnom dni, keď celý deň pršalo, sme hľadali miesto na nocľah. Už sa stmievalo. Všade strmé kopce, nikde žiadna malá lúka, ale ani kemping, či penzion. Našli sme jednu rozmočenú polnú cestu popri rieke. Slavo išiel dopredu, o chvíľku sa vrátil že pri tejto ceste je jedno miestečko, kde by sme si mohli rozložiť stan. Prišli sme na to miesto, ktoré vyzeralo takto: Z jednej strany zablatená, rozmočená príchodová polná cesta, z druhej strany rozvodnená rieka a medzi malá, asi 3 m široká a asi 8 m dlhá, hrbolatá plocha so skalami v zemi. V tom momente som si myslel, že ma porazí . Hneď panika, kde ja tu rozložím svoj stan o rozmere 4X2,20 m a kam postavím motorku, aby mi v noci nepadla na hlavu ? Napriek mojim obavám sa stan rozložil, aj pre motorku sa našlo miesto aby nás neohrozovala a samozrejme sa zmestil aj Slavov stan aj motorka. Ráno ešte stále pršalo, stan aj motorka stáli vo vode, ale po večernej nervozite ani stopa a už som to bral s nadhľadom a s humorom. Nevadilo že ešte stále prší, lebo príroda bola nádherná, nálada super a čo bolo hlavné, ešte stále sme boli na ceste, pred nami, za nami plno zážitkov. A dodnes, keď niekomu rozprávam o našej ceste, túto príhodu vždy spomeniem, lebo patrí k mojim najmilším spomienkam.


Možno že táto malá príhoda pomôže budúcim cestovateľom bez skúseností, ktorí budú uprednostňovať kemp na divoko a dostanú sa do podobnej situácie . Mňa táto cesta naučila mnoho vecí. Som rád že som ju mohol absolvovať so skúseným cestovateľom, lebo som bohatší aj o takéto a podobné zážitky.

Ahoj Easy, nechcel by si - pokial to máš ešte všetko v živej pamati napísat nejaký, aj možno kratší cestopis ?...ked sa už nebude dat jazdit, budeme aspon čítat... .

ale to nie je zly napad zoliii

Určite niečo napíšem. Buď spoločne so Slavom alebo zvlášť svoje zážitky a Slavo svoje. V prvých dňoch som písal denník, kde som zapisoval denné km-re, čas, miesta, zážitky. Ale trvalo to iba asi 3 dni, potom som to vzdal. Vynechal som jeden deň, druhý a už to strácal význam. Ale to množstvo zážitkov určite treba hodiť na papier. Našťastie všetko mám zaznačené na mape, kade sme jazdili, kde sme kempovali. A už sa nemôžem dočkať, kedy Slavo dokončí film o tejto ceste. Ako ho poznám, určite to bude super.
Plánujem napísať svoje zážitky s kempovaním na divoko, keďže to bola novinka aj pre mňa a naučil som sa množstvo užitočných vecí do budúcna.
Ale ako si písal, dni sa skracujú, aj výjazdov bude menej, tak určite si ešte niečo prečítate o tejto dobrodružnej ceste.

Zopár fotografií ako sme kempovali. Tieto kempy sú original Wild Camp, nie sú tu fotky z kempov, za ktoré sme platili.

Wild Camp

Easyrider napísal:

Včera, ako som pozeral Slavove fotky na ontheroad, do Albánska, som nostalgicky zaspomínal na našu cestu po Turecku až do Gruzínska.

A jedna dobrá rada pre budúcich cestovateľov: - Nezvyčajné veci, príhody, ktoré vás v tom momente môžu aj rozčúliť alebo znervôzniť, budú tým najkrajším zážitkom po návrate domov . Aby som bol trochu konkrétnejší, najradšej si spomínam ako po náročnom dni, keď celý deň pršalo, sme hľadali miesto na nocľah. Už sa stmievalo. Všade strmé kopce, nikde žiadna malá lúka, ale ani kemping, či penzion. Našli sme jednu rozmočenú polnú cestu popri rieke. Slavo išiel dopredu, o chvíľku sa vrátil že pri tejto ceste je jedno miestečko, kde by sme si mohli rozložiť stan. Prišli sme na to miesto, ktoré vyzeralo takto: Z jednej strany zablatená, rozmočená príchodová polná cesta, z druhej strany rozvodnená rieka a medzi malá, asi 3 m široká a asi 8 m dlhá, hrbolatá plocha so skalami v zemi. V tom momente som si myslel, že ma porazí . Hneď panika, kde ja tu rozložím svoj stan o rozmere 4X2,20 m a kam postavím motorku, aby mi v noci nepadla na hlavu ? Napriek mojim obavám sa stan rozložil, aj pre motorku sa našlo miesto aby nás neohrozovala a samozrejme sa zmestil aj Slavov stan aj motorka. Ráno ešte stále pršalo, stan aj motorka stáli vo vode, ale po večernej nervozite ani stopa a už som to bral s nadhľadom a s humorom. Nevadilo že ešte stále prší, lebo príroda bola nádherná, nálada super a čo bolo hlavné, ešte stále sme boli na ceste, pred nami, za nami plno zážitkov. A dodnes, keď niekomu rozprávam o našej ceste, túto príhodu vždy spomeniem, lebo patrí k mojim najmilším spomienkam.


Možno že táto malá príhoda pomôže budúcim cestovateľom bez skúseností, ktorí budú uprednostňovať kemp na divoko a dostanú sa do podobnej situácie . Mňa táto cesta naučila mnoho vecí. Som rád že som ju mohol absolvovať so skúseným cestovateľom, lebo som bohatší aj o takéto a podobné zážitky.

Pre ilustráciu prikladám fotky :
Wild Camp Turkey
Wild Camp Turkey
Wild Camp Turkey

pekne si to napisal Feri...

ono je fakt pravda, ze zazitky ktore sme tam zazili (teda nielen my ale aj ostatni na inych dlhsich
vyletoch do neznama), vsetko to dobré či ťažšie alebo aj naročné.. to vsetko je jeden krasny pribeh
ktorý sa nám zapíše/zapísal do sŕdc navždy...

Pevne verím, že s Ferinom dáme dokopy nejaké príjemné "čítanie", nakoniec som to sľúbil aj redakcii
Motoroute a MotoMagazínu, tak snáď na jeseň niečo príjemné vytvoríme.

Filmová podoba tejto cesty si vyžaduje trochu viacej času a nervov, nedovolím si povedať termín ale
na našom klubovom stretnutí na jar 2013 bude určite už premiéra + taktiež dúfam že chalani sa pochlapia
a niečo zbúchajú z Balkán Tour 2012 čo boli v júli a ja sa budem snažiť tiež ešte spraviť ďalší filmový príbeh
o Balkan Tour, čo sme boli s Palinom minulý týždeň...

Tiež sa teším na zážitky od Gemby-ho, ktorý absolvoval Turecko trip sám...